Budínska kronika je latinská pôvodne rukopisná uhorská kronika, ktorá vznikla za vlády Karola Róberta (1308 – 1342). Jej prvá tlačená verzia z 15. storočia (vytlačená v roku 1473 ako prvá tlačená kniha v Uhorsku s nákladom asi 240 kusov) sa nazýva Chronica Hungarorum.

Rukopisná verzia sa zachovala v 4 kódexoch. Najlepšie sa pôvodný text kroniky zachoval v kódexe zo sklonku 15. storočia nájdenom v knižnici Trnavčana Ján Sambuca.

Verzia v kódexe Jána Sambuca sa začína tzv. Hunskou kronikou, nasleduje výklad historických udalostí do konca 14. storočia (do konca vlády Ľudovíta Veľkého, t. j. 1382) a končí kronikárskymi záznamami o najdôležitejších udalostiach rokov 1383 až 1468, t. j. až po vládu Mateja Korvína.

Budínska kronika je obsiahnutá ako druhá časť aj v neskoršej Kronike Jána z Turca, ktorá vyšla najprv v Brne v roku 1488. Jednu z verzií vlastní Matica slovenská, preto býva na najčastejšie citovaná slovenskými historikmi.^[1] Navyše Ján, vychádzajúc z ďalších zachovaných rukopisov sa v nej snažil opraviť chyby pôvodných autorov.

Budínska kronika patrí do tzv. prvej skupiny (t. j. rodiny, skladobného okruhu) uhorských kroník 14. storočia (t. j. tzv. Kroniky 14. storočia);^[2] druhú skupinu tvorí Obrázková kronika.

Zdroje

• Chronica Hungarorum. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 579.

Ďalšia literatúra

• 368. ANONYMNÉ UHORSKÉ KRONIKY Z 13. – 15. STOROČIA : b) Budínska kronika. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 405.

Pozri aj

• Chronica Hungarorum (1473)
• Kronika Jána z Turca z roku 1488