Kleoitas (starogr. Κλεοίτας – Kleoitas) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1][2][3]

Sochár Kleoitas, syn Aristokla z Atén, bol činný v prvej polovici 5. storočia pred Kr. Pausanias uvádza, že jednu z jeho sôch videl na aténskej Akropole: „Kto ale dáva umeleckým výtvorom prednosť pred starobylými pamiatkami, môže sa pozrieť na tieto veci. Je tu muž s prilbou, dielo Kleoitovo, a i strieborné nechty mu Kleoitas vytvoril...“^[4]

Je možné, že sochár Kleoitas bol vynálezcom štartovacieho zariadenia pre pretekárske vozy na hippodrome v Olympii. Podľa Pausania bol vraj na tento svoj vynález taký hrdý, že si na jednu sochu v Aténach dal napísať:

Prvý, kto kedy v Olympii ohradu koní dal zriadiť,

Kleoitas Aristokleov, ten tiež vytvoril mňa.“^[5]

Olympijský hippodrom (hippodromos), trať či pretekárska dráha pre vozy a kone, sa nachádzal južne od Kronovho pahorku v rovine pri rieke Alfeios.^[6] Kleoitovo štartovacie zariadenie, podľa opisu Pausania, malo podobu lodnej provy. Keď ho určený zriadenec pri štarte uvádzal do pohybu, k žrdi upevnený kovový delfín začal pomaly klesať a kovový orol stúpal hore. Nato sa spustili závory, najprv tie, ktoré boli najbližšie k obom bočným stranám, takže kone, čo stáli za nimi vybehli prvé. Keď dobehli do línie s tými, čo stáli v druhom rade odzadu, padla závora i pred nimi. Tak to pokračovalo, kým sa všetci navzájom v behu nevyrovnali na špici tohto zariadenia.^[5][7]

Kleoitas mal aj žiaka, ktorým bol jeho syn Aristokles.^[1]

Referencie a bibliografia