Johannes Kepler
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
Narodenie	27. december 1571 Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie	15. november 1630 (58 rokov) Regensburg, Bavorské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Podpis
Odkazy
Projekt Gutenberg	Johannes Kepler (plné texty diel autora)
Commons	Johannes Kepler
Biografický portál

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 15. november 1630, Regensburg, Bavorské vojvodstvo) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhozápade Nemecka. Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského a Johannes bol ich prvorodené dieťa.

Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu. Po smrti Tycha Brahe v roku 1601 Kepler zaujal pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil eliptickú dráhu planéty Mars. V roku 1612 opustil Prahu a odišiel do Linzu. Po smrti manželky a dvoch synov sa opäť oženil, no prenasledovali ho osobné a finančné problémy. Zomreli mu dve malé dcéry a tak sa vrátil do Württemburgu. Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu. Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.

Hlavný článok: Keplerove zákony

Tri základné zákony pohybu nebeských telies:

1. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
2. Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
3. Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.

Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.

Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.

Jednotlivé diela (po latinsky):

• Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
• Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
• De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
• Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
• Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
• Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
• Harmonices Mundi (doslova Harmónia sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
• Tabulae Rudolphinae (1627)
• Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.

Lekár umierajúceho času (1983 - Československo) - seriál sledujúci životný osud lekára Jána Jesseniusa. Johannes Keplera si zahral slovenský herec Martin Huba.

Matematický portál Fyzikálny portál Astronomický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johannes Kepler

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.