A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kde domov můj | |
Pôvodný Škroupov text | |
Hymna | Česko-Slovensko Česko |
---|---|
Slová | Josef Kajetán Tyl |
Hudba | František Škroup |
Prijaté | 1918 13. marec 1990 / 1. január 1993 |
Inštrumentálna verzia
|
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
|
Kde domov můj je česká štátna hymna. Používa sa od zániku Česko-Slovenska v roku 1992, už v roku 1990 však bola oficiálne vyhlásená aj za hymnu Česka v rámci Česko-Slovenska. Pred rozdelením tvorila zároveň prvú časť česko-slovenskej hymny, po ktorej nasledovala prvá sloha terajšej hymny slovenskej (Nad Tatrou sa blýska).
Pieseň pochádza z divadelnej hry Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka aneb žádný hněv a žádná rvačka, po prvýkrát uvedenej v roku 1834. Hudbu k nej zložil František Škroup. Rýchlo zľudovela a získala postavenie národnej piesne. Hymnu tvorí iba prvá sloha piesne; druhá je dnes takmer neznáma.
Pieseň prevzali aj niektoré ďalšie slovanské národy. Napríklad slovenskú verziu s názvom „Domov Slováka“, so štyrmi slohami, publikoval v roku 1862 Michal Chrástek v prvom diele zborníku Veniec národních piesní slovenských, a to hneď pod číslom 1.[1]
Významne si pieseň osvojili tiež Bulhari, ktorí ju považovali za svoju národnú pieseň.[2] Z korešpondencie Boženy Němcovej vieme, že zrejme prvú bulharskú variantu piesne, zachovanou v pozostalosti Františka J. Jezbera s dátumom 14. februára 1861, zapísal Ivan Chadži Simeonov (zvaný Ivančo alebo Jončo), jeden z Bulharov, ktorí študovali v Prahe.[3]
Slová piesne
Ako hymna sa používa iba prvá sloha.
prvá sloha Kde domov můj, |
druhá sloha Kde domov můj, |
Referencie
- ↑ Michal Chrástek: Veniec národních piesní slovenských, Banská Bystrica, 1862. on-line
- ↑ Vl. A. Francev: „Bulharská varianta české národní hymny.“ In: Kde domov můj? : ročenka Dobročinného komitétu v Brně, Chudým dětem, roč. 46. Uspořádala Hana Humlová. Brno : Nákladem Dobročinného komitétu v Brně, 1934. 136 s.
- ↑ Sylvia Georgieva: Bulharská stopa v životě Boženy Němcové, bakalářská práce, Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta, Ústav bohemistických studií, 2014, kap. 5.1 (str. 30) on line
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kde domov můj
Externé odkazy
- Kde domov můj? - orchestrálne (MP3, 247 KB)
- zákon č. 3/1993 Sb. o štátnych symboloch Českej republiky - (PDF, notový zápis, pôvodný zápis Josefa Kajetána Tyla)
- zákon č. 154/1998 Sb., ktorým sa mení zákon č. 3/1993 Sb., o štátnych symboloch Českej republiky (PDF)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk