A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Speyer Cathedral* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Katedrála v Speyeri | |
Štát | Nemecko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii |
Identifikačné č. | 168 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 49°19′02″S 8°26′33″V / 49,317222°S 8,4425°VSúradnice: 49°19′02″S 8°26′33″V / 49,317222°S 8,4425°V |
História zápisu | |
Zápis | 1981 (5. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Katedrála Panny Marie a svätého Štefana v nemeckom meste Speyer, v tesnej blízkosti Rýna, je najväčšia zachovaná románska stavba.[1], od roku 1981 je na listine svetového dedičstva UNESCO. Katedrála bola miestom korunovácií stredovekých nemeckých cisárov aj ich posledného odpočinku.
Dejiny
Základný kameň monumentálnej katedrály bol položený v roku 1027.[2], kedy sa stal rímskonemeckým cisárom Konrád II. Sálsky[3] zo sálskej dynastie, ktorý pochádzal z okolia Speyeru. Stavba bola zahájená v roku 1030, v roku 1039 bol Konrád pochovaný v jej krypte a bola vysvätená za vlády jeho vnuka Henricha IV. Sálskeho v roku 1061. Stavba, ktorá sa odborne nazýva „Speyer I“, bola trojloďová bazilika s priečnou loďou, západným chórom (Westwerk) a plochým dreveným stropom.
Blízkosť rieky spôsobovala problémy s nestabilným podložím a Henrich IV. dal časť katedrály krátko po vysvätení strhnúť a založil ju v ešte väčších rozmeroch (Speyer II.). Celkom prestaval východný chór, hlavná loď bola zvýšená o 5 metrov a zaklenutá krížovou klenbou, zostala len krypta, časť priečnej lode (transeptu) a spodnej časti východných veží. V roku 1106, keď Henrich IV. zomrel, bola stavba dokončená. Celá katedrála je postavená z červeného pieskovca a svojou dĺžkou 143 m a šírkou 43 m je po demolícií kláštora v Cluny začiatkom 19. storočia najväčším románskym kostolom na svete.
Keď vojsko francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. v roku 1689 dobylo a vypálilo Speyer, bola i katedrála značne poškodená a v troskách zostala až do konca 18. storočia, kedy ju začal renovovať Ignác Michael Neumann. V roku 1794 bola znovu poškodená miestnym davom a hrozila jej demolícia, zachránil ju zásah mainzského arcibiskupa.
Po Napoleonovom páde pripadol Speyer Bavorsku a kráľ Ľudovít I. Bavorský zabezpečil jej rekonštrukciu, ktorej sa ujal architekt Heinrich Hübsch a v rokoch 1854 - 1858 novo postavil celé západné priečelie v historizujúcom slohu. Pri rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia bola odstránená vnútorná baroková omietka i fresky z 19. storočia a chrám dostal nové dvere. Od roku 1996 sa opäť rekonštruuje, dokončenie je plánované na rok 2015.
Opis
Katedrála je trojloďová románska bazilika so štyrmi vežami a barokovou kupolou nad krížením. Všetky lode sú zaklenuté krížovými klenbami a vnútro pôsobí vznosným dojmom. Pod východným chórom je pôvodná krypta z roku 1040. Stavba je 444 rímskych stôp, čiže 134 m dlhá, a 111 stôp, čiže 43 m široká. Hlavná loď je 14 m široká a výška klenby je 33 m. Východné veže sú 71,2 m vysoké, západné veže v priečelí 65,6 m.
Vnútorné zariadenie je moderné, v hlavnej lodi bol organ z rokov 1961 - 1977 v roku 2011 nahradený organom značky Seifert s 87 registrami.[4].
V chóre je organ z roku 2008 a v barokovej kupole nad krížením je deväť zvonov, jeden je z roku 1822, ostatné z roku 1963.
Zoznam pochovaných kráľov a cisárov Rímskonemeckej ríše
Katedrála počas storočí fungovala ako cisárske pohrebisko, v krypte sú pochovaní:
- Konrád II. Sálsky († 1039) a manželka Gizela Švábska († 1043)
- Henrich III. Čierny († 1056), syn Konráda II.
- Henrich IV. Sálsky († 1106), syn Henricha III. a Anežky († 1077) a manželka Berta Savojská
- Henrich V. († 1125), syn Henricha IV.
- cisárovná Beatrix († 1184), druhá manželka Fridricha Barbarossu a ich dcéra Anežka († 1184)
- kráľ Filip Švábsky († 1208), syn Fridricha Barbarossu
- kráľ Rudolf I. Habsburský († 1291)
- kráľ Adolf Nassauský († 1298)
- kráľ Albrecht I. Habsburský († 1308), syn Rudolfa Habsburského
Referencie
- ↑ Dethard von Winterfeld: Romanik am Rhein. Stuttgart 2001, S. 66
- ↑ Erwin Reidinger: 1027: Gründung des Speyerer Domes. Orientierung – Achsknick – Erzengel Michael. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 63 (2011), Speyer 2011, S. 9-37. Plan in Homepage: http://erwin-reidinger.heimat.eu/HP_Bilder/Reidinger-Speyer.pdf
- ↑ Anton Doll: Überlegungen zur Grundsteinlegung und zu den Weihen des Speyerer Domes. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 24 (1972). S. 9–25. Hier: S. 16
- ↑
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála Panny Márie a svätého Štefana (Speyer)
Externé odkazy
- oficálna stránka
- Dombauverein Speyer – Spolok pre obnovu katedrály
- Speyer.de – Popis a turistické informácie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katedrála Panny Marie a sv. Štěpána (Špýr) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk