Albrecht I.
rímsko-nemecký kráľ
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Predchodca	Adolf Nassauský
Nástupca	Henrich VII. Luxemburský
Biografické údaje
Narodenie	júl 1255 Rheinfelden
Úmrtie	1. máj 1308 Königsfelden
Rodina
Manželka	Alžbeta Tirolská
Potomstvo	21 detí; 9 z nich zomrelo krátko po narodení
Otec	Rudolf I. Habsburský
Matka	Gertrúda Hohenberská
Odkazy
	Albrecht I. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Albrecht I. (Habsburský) (nem. Albrecht I., lat. Albertus I.) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.

Život

V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám^[1] a dedičné právo získali len jeho potomkovia.

Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto podporil Adolfa.

V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.

V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".

Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s Eliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojim synovcom Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.^[2]

Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.

Rodina a deti

Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tirolskou, dcérou grófa Meinharda II. V spokojnom manželstve sa narodilo 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.^[4]

• Anna (* 1277/1279 – † 19. marec 1327) ∞
  • 1295 brandenburský gróf Hermann
  • 1310 vroclavský vojvoda Henrich VI.
• Agneša (* 1280 – † 11. jún 1364) ∞ 1296 uhorský kráľ Ondrej III.
• Rudolf, vojvoda rakúsky a kráľ český (* cca 281 – † 4. júl 1307) ∞
  • 1300 princezná Blanka Francúzska, dcéra Filipa III. a Márie Brabantskej
  • 1306 česká kráľovná-vdova Eliška Rejčka, vdova po Václavovi III.
• Alžbeta (1285 – † 19. máj 1352) ∞ 1304 lotrinský vojvoda Fridricha IV.
• Fridrich I. (* 1289 – † 13. január 1330) ∞ 1314 infantka Izabela Aragónska, dcéra Jakuba II. a Blanky Neapolskej
• Leopold I. (* 4. august 1290 – † 28. február 1326) ∞ 1315 grófka Katarína Savojská, dcéra grófa Amadea V.
• Katarína (* 1295 – † 18. január 1323) ∞ 1316 kalábrijský vojvoda Karol
• Albrecht II. Múdry (* 12. december 1298 – † 20. júl 1358) ∞ 1324 grófka Jana z Pfirtu, dcéra grófa Ulricha III.
• Henrich (* 1299 – † 3. február 1327) ∞ 1314 Alžbeta z Virneburgu
• Otto IV. (* 23. júl 1301 – † 17. február 1339) ∞
  • 1/ 1325 vojvodkyňa Alžbeta Dolnobavorská
  • 2/ 1335 princezná Anna Luxemburská, dcéra českého kráľa Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny
• Jutta (1302 - † 1329) ∞ 1319 oettingenský gróf Ľudovít IV.

Referencie

Externé odkazy

• Archivio Segreto Vaticano (po taliansky)