Katalin Karikóová
Dielo
Polia pôsobnosti	Biochémia mRNA
Známa vďaka	Technológia mRNA v imunológii a terapii
Alma mater	Segedínska univerzita
Ocenenia
Rosenstiel Award (2020) Fellow of the American Association for the Advancement of Science (2021) Keio Medical Science Prize (2021) Cena Louisy Grossové Horwitzovej (2021) Grand Prize of the French Academy of Science (2021) Nobelova cena za fyziológiu a lekárstvo (2023)
Osobné informácie
Narodenie	17.1.195517. január 1955 (68 rokov) Szolnok, Maďarsko
Národnosť	maďarská
Manžel	Béla Francia
Deti	Susan Franciová
Odkazy
Web	pennmedicine.org
	Katalin Karikóová (multimediálne súbory na commons)
Chemický portál  Biologický portál  Biografický portál

Katalin „Kati“ Karikóová (maď. Karikó Katalin; * 17. január 1955, Szolnok, Maďarsko) je maďarsko-americká biochemička, ktorá sa špecializuje na mechanizmy sprostredkované ribonukleovou kyselinou (RNA), najmä in vitro transkribovanú mediátorovú RNA (mRNA). Karikó položila vedecké základy pre mRNA vakcíny, čím prekonala veľké prekážky a skepticizmus vo vedeckej komunite.^[1] Vďaka svojej priekopníckej práci získala v roku 2023 spolu s americkým imunológom Drewom Weissmanom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.^[2][3]

Kariéra a výskum

Karikó spoluzaložila a bola generálnou riaditeľkou spoločnosti RNARx v rokoch 2006 až 2013.^[4] Od roku 2013 do roku 2022 pracovala pre firmu BioNTech RNA Pharmaceuticals, najprv ako viceprezidentka a v roku 2019 bola povýšená na senior viceprezidentku. V roku 2022 z BioNTechu odišla, aby sa mohla viac venovať výskumu.^[5] Bola tiež mimoriadnou profesorkou na University of Pennsylvania.^[4] Neskôr sa stala profesorkou na Univerzite v Segedíne.

Jej práca zahŕňa vedecký výskum aktivácie imunitného systému sprostredkovanej RNA, čo viedlo k spoločnému objavu nukleozidových modifikácií, ktoré potláčajú imunogenicitu RNA. Na výskume pracovala spoločne s Drewom Weissmanom. Výsledok výskumu je považovaný za ďalší príspevok k terapeutickému využitiu mRNA.^[6] Spolu s Weissmanom vlastní americké patenty na aplikáciu neimunogénnej RNA s modifikovanými nukleozidmi. Táto technológia bola licencovaná spoločnosťami BioNTech a Moderna na vývoj ich technológií náhrady bielkovín (pre liečbu stavov s nedostatkom určitých bielkovín), ale bola použitá aj pre ich vakcíny proti chorobe COVID-19.^[7]

Technológia mRNA vyvinutá Karikó a dve najefektívnejšie vakcíny založené na nej, BioNTech/Pfizer a Moderna, vytvorili základ pre efektívny a úspešný boj proti vírusu SARS-CoV-2 na celom svete a významne prispeli k obmedzeniu pandémie COVID-19.^[8][9] Za svoju prácu získali Karikó a Weissman množstvo ďalších ocenení vrátane Ceny Lasker-DeBakey za klinický medicínsky výskum, Hrdina roka 2021 časopisu Time a Cenu Tang v kategórii biofarmaceutické vedy v roku 2022.

Ocenenia a vyznamenania

Karikó získala za svoju priekopnícku a celosvetovo významnú prácu v biochémii viac ako 130 medzinárodných ocenení a vyznamenaní.

2. októbra 2023 Kráľovská švédska akadémia vied oznámila, že Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2023 získali Katalin Karikó a Drew Weissman za vývoj technológie mRNA.^[10][11]

V roku 2023 bola Karikó uvedená do Národnej siene slávy vynálezcov za svoj výskum mRNA.^[12]

Osobný život

Karikó je vydatá. Jej manželom je Béla Francia a sú rodičmi dvojnásobnej zlatej olympijskej medailistky veslárky Susan Franciovej.^[6]

Referencie

Pozri aj

• RNA vakcína
• Vakcína proti chorobe COVID-19

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katalin Karikóová

Externé odkazy

• Katalin Karikó na nobelprize.org
• Zoznam publikácií Katalin Karikó na Google Scholar

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katalin Karikó na anglickej Wikipédii.