A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Karol Strmeň | |
| slovenský básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg a literárny kritik | |
| Narodenie | 9. apríl 1921 Palárikovo, Prvá ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 16. október 1994 (73 rokov) Cleveland, USA |
| Príbuzní | Karol Sidor |
| Súrodenci | Alexander, Ladislav, Július, Helena, Beatrica |
| Manželka | Oľga, rod. Sidorová |
| Deti | Peter, Kristína |
Karol Strmeň (vl. menom Karol Adam Bekényi) (* 9. apríl 1921, Palárikovo – † 16. október 1994, Cleveland, USA)[1][pozn 1], bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu.
Životopis
Vzdelanie získaval v Nových Zámkoch a Šuranoch, kde aj zmaturoval. Dva roky študoval teológiu v Ostrihome, odkiaľ však musel v roku 1942 kvôli národnému cíteniu odísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinácia slovenčina – filozofia). Spolu s prozaikom Milom Urbanom riadil kultúrnu rubriku týždenníka Gardista. V roku 1945 pred postupujúcou Červenou armádou emigroval na Západ. Počas úteku jeho vlak neďaleko Plzne zasiahol letecký útok. Strmeň utrpel zlomeninu nohy a zhoreli mu viaceré básne a preklady[2].
Po zastávkach v Nemecku a Taliansku v roku 1949 s manželkou Oľgou (rodenou Sidorovou) emigrovali do USA a definitívne sa usadili v americkom Clevelande. Spočiatku žili vo veľmi skromných podmienkach, spolu s rodinou mali prenajatú jedinú izbu. Strmeň postupne doštudoval a stal sa profesorom na Clevelandskej univerzite. Plne sa začal venovať jazykom (ovládal francúzštinu, taliančinu, nemčinu, angličtinu, maďarčinu, slovanské jazyky), literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v krajanských periodikách Ave Maria (od roku 1957), Most (v roku 1954 inicioval jeho vznik), Slovák v Amerike či Slovenské noviny. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v Clevelande.
Po Nežnej revolúcii a páde komunizmu sa na Slovensko vracal, naposledy v roku 1993. Zomrel v Clevelande na následky autonehody, keď za volantom automobilu sedela Strmeňova dcéra.
Jeho meno nesie základná škola v Palárikove, v ktorej je tiež zriadená stála expozícia jeho literárneho diela.
Tvorba
Prvé literárne diela publikoval v študentskom časopise Rozvoj, neskôr prispieval i do časopisov Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Smer a ďalšie. Súčasťou jeho básnického diela (vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie) je jeho prekladateľská tvorba. Venoval sa prekladom z francúzštiny (Paul Claudel, Rainer Maria Rilke), angličtiny (Edgar Allan Poe), taliančiny (Dante Alighieri), ale tiež prekladal staršiu poľskú poéziu (Jan Kochanowski, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki, Cyprian Kamia Norwid) a mladšiu poľskú poéziu (Leopold Staff, Kazimierz Wierzyński, Julian Tuwim, Janusz Minkiewicz, Tymoteusz Karpowicz, Tadeusz Różewicz, Bogdan Czaykowski). Asi jedenásť jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe.
Ocenenia
Na Slovensku získal tieto vyznamenania:
- Rad Bieleho dvojkríža (1996)[3]
- Medaila Spolku slovenských spisovateľov
- Medaila Matice slovenskej
Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA.
Dielo
Poézia
- 1943 – Výžinok života
- 1945 – Testament
- 1950 – Putovné piesne, prvá exilová kniha (spoluautor Mikuláš Šprinc)
- 1963 – Čakajú nivy jar (Cleveland)
- 1963 – Žalm cyrilometodský (Cleveland)
- 1969 – Znamenie Ryby (Rím)
- 1977 – Preblahoslavená, zbierka lyricko-reflexívnych básní (Rím); druhé vydanie vyšlo v edícii rewind (vedie Ján Gavura) - Fintice: FACE, 2021. ISBN 978-80-89763-70-2 (Na knihe spolupracoval a doslov napísal Matúš Marcinčin)[4]
- 1991 – Sfinga spieva pri jasličkách, výber z celoživotnej tvorby
Preklady
- Nového zákona
- Rímsky misál
- Dante Alighieri: Nový život
- Dante Alighieri: Peklo (časť Božskej komédie)
- 1972 – Návštevy I-II. Antológia svetovej poézie, výber zo svetovej lyriky od najstarších čias po súčasnosť, (Rím)
Poznámky
- ↑ iné zdroje uvádzajú 14. alebo 21. október
Referencie
- ↑ Karol Strmeň . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
- ↑ DŽUNKOVÁ, Katarína. "A vykúpenie znamená mi práca..." Práca a mystika v tvorbe Karola Strmeňa. Verbum - časopis pre kresťanskú kultúru (Bratislava: Spoločenstvo Ladislava Hanusa), 2023, roč. 34, čís. 4/2023, s. 44 - 50. Dostupné online.
- ↑ Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998 . Bratislava: Kancelária prezidenta SR, . Dostupné online. Archivované 2021-06-24 z originálu.
- ↑ Alena Brindová: Keď sú verše návratom domov . knihynadosah.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- MARCINČIN, Matúš. Karol Strmeň - krištáľ na zabudnutom ostrove. Prvé. vyd. Bratislava : Post scriptum, 2022. 387 s. ISBN 978-80-8218-041-4.
- CHOVANCOVÁ, Mária. Karol Strmeň. [Komárno] : Komárňanské tlačiarne, 1998. 55 s. ISBN 80-8056-086-2.
Externé odkazy
- Karol Strmeň na stránkach Slovenského literárneho centra
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alan Hawkshaw
Alexander Kux
Alfred Jodl
Anton Pázmán
Blago Zadro
Dimitrios Salachas
Ernst Kaltenbrunner
Eugen Dodek
František Forgáč (1560 – 1615)
Gaston Bachelard
George C. Marshall
Gerard van der Aa
Gordon Haskell
Gregor XIV.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
