Milo Urban
slovenský spisovateľ, prekladateľ a novinár
Narodenie	24. august 1904 Rabčice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	10. marec 1982 (77 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Milo Urban
Literárny portál  Biografický portál

Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.; * 24. august 1904, Rabčice – † 10. marec 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.

Životopis

Narodil sa na regióne Orava v rodine hájnika. Rané detstvo prežil v hájovni pod vrchom Babia Hora, prakticky odtrhnutý od civilizácie. Základné vzdelanie získal v Zázrivej, Oravskej Polhore, gymnázium navštevoval v Trstenej a v Ružomberku. ^[1] Z rodinných dôvodov (tragická smrť otca, nezhody s otčimom) a pre konflikt s profesorom francúzštiny, ktorý vyústil do trojky z mravov, štúdium na gymnáziu zanechal a pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenskej ľudovej strany (od roku 1938 HSĽS) Slovák a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa jeho finančná situácia vďaka podpore viacerých mecénov zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre neriešiteľné finančné problémy.

Pracoval v denníku Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku novín nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckych novín (od 1941 denníka) Gardista.^[2]

Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval aj s rodinou do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne a v roku 1947 eskortovaný do ČSR a postavený pred ľudový (retribučný) súd. V roku 1948 ho ľudový súd odsúdil na verejné pokarhanie za jeho novinársku činnosť počas vojny. Usadil sa v Chorvátskom Grobe a živil sa najmä prekladaním. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel. ^[1]

Tvorba

Pamätná tabuľa v Oravskom Podzámku

Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.

Čo sa týka jeho noviel – napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa vo vedomí človeka postupne koncentrujú dojmy, myšlienky a obrazy, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku – do jeho myšlienok, i do síl mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou, hoci sa im vzpiera.

Dielo

Poviedky, novely a romány

• 1920:
  • Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
  • Nešťastník
  • V zhone žitia
  • Vanitas vanitatum
  • Typograf
• 1922 – Jašek Kutliak spod Bučinky, novela
• 1926 – Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
• 1928:
  • Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
  • V súmraku
  • Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh
  • Rozprávka o Labudovi
  • Mičinova kobyla
  • Tajomstvo Pavla Hrona
  • Svedomie a Staroba
• 1932:
  • Z tichého frontu, zbierka noviel
  • Skok do priepasti
  • Nie!
  • Roztopené srdce
  • Pred dražbou
  • Drevený chlieb
  • Človek, ktorý hľadá šťastie
• 1927 – Živý bič, román (1. diel trilógie)
• 1930 – Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
• 1940 – V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
• 1957 – Zhasnuté svetlá
• 1964 – Kto seje vietor
• 1996 – Železom po železe

Memoáre

• 1970 – Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
• 1992 – Kade-tade po Halinde
• 1994 – Na brehu krvavej rieky
• 1995 – Sloboda nie je špás

Ostatná tvorba

• 1920 / 1921 – Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
• 1925 – Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
• 1934 – Česká literatúra a Slováci, prednáška
• 1991 – Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)

Preklady

• 1951 – výber z ruských ľudových rozprávok
• 1954 – Igor Newerly: Pamiatka z celulózky
• 1959 – Aleksander Fredro: Pán Geldhab
• 1960 – Karel Čapek a Josef Čapek: Zo života hmyzu
• 1961 – Karel Čapek: Matka

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milo Urban

Externé odkazy

• Milo Urban – Literárne informačné centrum

Zdroj

• Biografické štúdie 22 Vedecká konferencia o Milovi Urbanovi