Kallón alebo Kalón (starogr. Κάλλων, Κάλων) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1]

Kallón, sochár z Élidy, bol činný pravdepobne v druhej polovici 5. storočia pred Kr.^[1] Pausanias uvádza, že bol autorom bronzovej sochy boha Herma s hlásateľskou palicou (hlásateľská palica – starogr. kérykeion, lat. cadeceus), ktorá poslúžila ako votívny dar Diovi Olymskému od Glaukia z Rhégia.^[2][3] Zvyšok podstavca (z dvoch fragmentov) tejto sochy bol objavený v olympijskej palaistre. Bol identifikovaný podľa časti nápisu, datovaného do rokov 420 až 410 pred Kr.^[4][5] Nachádza sa v archeologickom múzeu v Olympii pod katalógovým číslom 681.^[6]

Kallón zhotovil v Élide aj tridsaťpäť bronzových sôch messenskych mladíkov zo Sicílie.^[7] O smutnej udalosti viažucej sa k týmto sochám rozpráva príbeh Pausanias: „Messenčania, ktorí bývajú pri morskej úžine, vyslali kedysi po dávnej zvyklosti do Rhégia zbor tridsiatich piatich chlapcov, s nimi aj učiteľa a pištca na nejakú domácu slávnosť Rhégijčanov. Prepadla ich však búrka a nikto z odoslaných sa nevrátil späť. Loď, vezúca chlapcov, zmizla s nimi v hlbinách. More v tejto časti je totiž najviac z celého mora zlopovestné búrkami...Milosť bohov však pri všetkom poskytuje úľavu. Vtedy trúchlili Messenčania pre záhubu chlapcov a okrem iných pôct im stanoveným venovali do Olympie kovové sochy, s nimi potom i podobizne učiteľa a pištca. Starý nápis dokazuje, že sú naozaj darom Messenčanov pri úžine; v neskoršej dobe pre nich zložil báseň Hippias, o ktorom Gréci prehlasujú, že je múdry. Sochy sú dielom élidského Kallóna“^[5]

Referencie a bibliografia