Eiréné s malým Plutom, rímska kópia pôvodného Kéfisodotovho diela z okolo roku 374 pred Kr., Glyptotéka, Mníchov^[1]

Kéfisodotos (starogr. Κηφισόδοτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[2][3]

Aténsky sochár Kéfisodotos bol žiakom svojho otca Praxitela, ktorý spolu s Feidiom pracoval na Akropole.^[4] Antika si ho cenila ako vynikajúceho umelca.^[3][1] Vyzdvihovala najmä jeho sochu Atény v Pireu, súsošie Múz a výzdobu jedného z Diových oltárov.^[5] Starovekého cestovateľa Pausania upútalo v Tébach súsošie bohyne Tychy a malého Pluta, ktoré porovnával s podobným Kéfisodotovým dielom: „Vložiť Pluta do rúk Tychy (Náhody) ako matky alebo opatrovateľky považujem za múdry nápad, rovnako vhodný, ako ho spodobňuje Kéfisodotos. Tento muž vytvoril Aténčanom sochu Eirény, držiacu na rukách Pluta.“^[6]

Súsošie Eirény a Pluta (zosobnenie Mieru, prinášajúceho Hojnosť) je jediné zachovalé dielo (v kópii), ktoré sa mu môže s istotou pripísať. Vytvoril ho na pamiatku mieru medzi Aténami a Spartou roku 374 pred Kr., a bezpochyby vyjadrovalo nádej na šťastnejšie časy.^[4] Socha sa zachovala v mnohých kópiách. Originál sa nachádzal na agore v Aténach.^[7]

V tomto majstrovskom diele poznať typickú grécku (aténsku) sochársku školu 4. storočia pred Kr., ako je dokonalé stvárňovanie drapérie i grandiózna technika, zachycujúca tie najjemnejšie detaily,^[8] ale v porovnaní s inými prácami badať v ňom už nový prvok, a to nežný materinský výraz bohyne, hladkajúci pohľadom malého Pluta, ktorého drží na rukách.^[4]

Ozajstnú umeleckú revolúciu do aténskej sochárskej školy po veľkých majstroch druhej generácie (po Feidiovi) však priniesol jeho syn, ktorý sa po starom otcovi volal Praxiteles.^[9]

Referencie a bibliografia