Juraj Vyskočil
Starosta Trnavy
V úrade 1922 – 1928
Jozef Slezák Ján Gajdoš
V úrade 1931 – 1938
Ján Gajdoš František Orlický
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1938 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	18. november 1881 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	6. jún 1951 (69 rokov) Trnava, Česko-Slovensko
Politická strana	ČSŽOSS HSĽS
Profesia	živnostník
Politický portál  Biografický portál

Juraj Vyskočil (* 18. november 1881, Viedeň^[1] – † 6. jún 1951, Trnava^[2]) bol slovenský podnikateľ, živnostník, dlhoročný starosta Trnavy a politik živnostenskej strany v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Jeho rodina mala moravské korene. Býval v Trnave a venoval sa podnikaniu. Bol majiteľom pivovaru, sódovkárne, ako aj iných podnikov.^[3] Vo svojom meste požíval autoritu a dňa 24. novembra 1922 bol zvolený do novovytvorenej funkcie starostu Trnavy. Vo funkcii bol potvrdený aj po prvých obecných voľbách v roku 1923.^[4]

O pozíciu starostu sa uchádzal aj po obecných voľbách v roku 1927, avšak aj po opakovaní voľby získal ako jeho protikandidát Ján Gajdoš zhodný počet hlasov. Preto sa v zmysle vtedajšej legislatívy situácia riešila lósom, ktorý padol na Jána Gajdoša.^[5]

Po ďalších obecných voľbách v roku 1931 opäť zasadol do kresla starostu, v ktorom ho potvrdilo aj obecné zastupiteľstvo zvolené po voľbách v roku 1938. Vážnosť jeho autority zdôrazňuje aj skutočnosť, že v roku 1938 bol zvolený jednohlasne (napriek politickej pestrosti trnavského mestského zastupiteľstva).^[6][7] Vo funkcii starostu pôsobil do 19. októbra 1938. Po zrušení samosprávy bol na čelo Trnavy dosadený vládny komisár, ktorým sa stal dovtedajší vicestarosta František Orlický.^[4]

Juraj Vyskočil krátko pôsobil aj vo vysokej politike. V parlamentných voľbách v roku 1935 kandidoval za živnostenskú stranu do hornej komory Národného zhromaždenia. Senátorom sa však stal až dodatočne, po smrti Bohuša Kianičku v roku 1938. Senátorský mandát začal uplatňovať až 17. novembra 1938, teda v kritickom období medzinárodnej i vnútropolitickej krízy, kedy parlament začal ustupovať do úzadia a na prelome rokov 1938/1939 prestal vyvíjať akúkoľvek činnosť. Ešte v decembri 1938 však stihol tak, ako väčšina centralistických senátorov na Slovensku, vstúpiť do senátorského klubu HSĽS.^[8]

Aktivizoval sa aj vo viacerých stavovských a spoločenských inštitúciách. Bol funkcionárom odborného spoločenstva sódových vôd, Slovenského zemského zväzu obcí a miest alebo Športového klubu Trnava.^[9][10][11]

Referencie

1. ↑ Rozhodli o presťahovaní ľudí z oblasti Oravskej priehrady do Trnavy . https://www.trnavskyhlas.sk/, 2021-11-15, . Dostupné online.
2. ↑ RETRO: V Trnave bola slávnosť na železnici, mesto zasiahla silná prietrž . trnavskyhlas.sk, 2021-05-31, . Dostupné online.
3. ↑ Aká bola Trnava pred osemdesiatimi rokmi? . trnava.sk, 2012-08-02, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} ŠIMONČIČ, Jozef. Dejiny Trnavy. prvé. vyd. Bratislava : Obzor, n. p., 1989. ISBN 80-215-0051-4. S. 146.
5. ↑ Nový starosta Trnavy. Slovák, 1930-03-19, roč. XII, čís. 65, s. 5.
6. ↑ Porážka ľudákov pri voľbe starostu v Trnave. Slovenský denník, 1931-11-27, roč. XIV, čís. 273, s. 3.
7. ↑ Senátor Juraj Vyskočil zasa je starostom Trnavy. Slovenský hlas, 1938-06-11, roč. I, čís. 133, s. 6. Dostupné online .
8. ↑ Register-menný . Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, . Dostupné online.
9. ↑ Nové odborné spoločenstvo na Slovensku. Slovenský denník, 1937-03-27, roč. XX, čís. 72, s. 6.
10. ↑ Nové predsedníctvo slovenského samosprávneho zväzu. Slovenský denník, 1932-05-10, roč. XV, čís. 108, s. 3.
11. ↑ Š. K. Trnava. Slovenský národ, 1925-08-29, roč. I, čís. 96, s. 7.

Ďalšia literatúra

• VYSKOČIL, Juraj. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 660 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 330.