Juraj Bartusz
slovenský sochár
Narodenie	23.10.193323. október 1933 (89 rokov) Kamenín, Slovensko
Biografický portál

Juraj Bartusz (* 23. október 1933, Kamenín) je slovenský sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.

V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou Konkrétistov (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky Márie Bartuszovej.^[1] Jeho súčasnou manželkou je poetka Jana Bodnárová. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol na Akadémii výtvarných umení v Prahe vymenovaný za profesora.^[2] V roku 2004 dostal Munkácsyho cenu.^[3]

Štúdium

• 1951 - 1954 Vyšší škola uměleckoprůmyslová, Praha, Česko (prof. V. Šimek)
• 1954 - 1958 Vysoká škola uměleckého průmyslu, Praha, Česko (prof. J. Wagner, J. Kavan)
• 1958 - 1961 Akademie výtvarních umění, Praha, Česko (prof. nár. um. K. Pokorný, K. Hladík)

Dielo

„Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.“^[4]

Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.^[5] V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia a maľby,^[6] grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. Súhvezdie veľký voz, ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, Vesmírna brána (teraz osadená pri vchode do Technickej univerzity na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury (Krompachy, Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie Brána kozmonautov (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy Pocta Gagarinovi (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti Šaca.^[7] Je autorom bronzovej sochy – pocty maliarovi Júliusovi Jakobymu 1977 – 1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,^[8] v centre Košíc.

Štúdium

• 1951 – 1954 Stredná škola uměleckoprůmyslová, Praha (V. Šimek)
• 1954 – 1958 Vysoká škola uměleckoprůmyslová, Praha (J. Wagner, J. Kavan)
• 1958 – 1961 Akademie výtvarných umění, Praha (prof. K. Pokorný, K. Hladík)

Samostatné výstavy, selekcia

• 1967 Plastiky a kresby, Kaviareň Jalta (s Máriou Bartuszovou), Košice
• 1973 Sochy, Východoslovenská galéria, Košice
• 1974 Sochy, Galéria C. Majerníka, Bratislava
• 1988 Galéria umenia Nové Zámky
• 1992 Retrospektíva, Štátna galéria, Banská Bystrica
• 1992 Retrospektíva, Galéria J. Jakobyho, Košice
• 1992 Retrospektíva, Považská galéria umenia, Žilina^[9]

Kolektívne výstavy, selekcia

• 1966 Výstava mladých, IX. Kongres AICA, Moravská galéria Brno, Česko
• 1967 Trinásť ze Slovenska, Špálova galerie, Praha, Česko
• 1967 Socha v meste, Bratislava, Slovensko
• 1967 Socha Piešťanských parkov 67, Piešťany, Slovensko
• 1968 Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paríž
• 1969 Klub konkrétistů, Galerie umění, Karlovy Vary, Česko
• 1970 Klub konkrétistů, Dům pánu z Kunštátu, Brno, Česko
• 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Východoslovenská galéria, Košice, Slovensko
• 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Galéria výtvarného umenia, Prešov, Slovensko
• 1970 Polymúzický priestor – Socha, objekt, svetlo, hudba, Kúpeľný ostrov – Piešťany, Slovensko
• 1992 Šedá cihla 35/92, Galerie u Bílého jednorožce, Klatovy, Česko
• 1995 Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
• 2010 Juraj Bartusz. gestá / body / sekundy, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko

Zbierky

• Albertina, Viedeň, Rakúsko
• Banické múzeum v Rožňave, Slovensko
• Galéria mesta Bratislavy, Bratislava, Slovensko
• Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Slovensko
• Východoslovenská galéria, Košice, Slovensko
• Galerie umění Karlovy Vary, Česko
• Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
• L. Kassák Museum, Galéria umenia v Nových Zámkoch
• Museum of Fine Arts in Budapest, Maďarsko
• Muzeum umění Olomouc, Česko
• Nitrianska galéria, Slovensko
• Národní galerie v Praze, Česko
• Považská galéria umenia, Slovensko
• Pécs City Art Gallery, Maďarsko
• Sbírka První slovenské investiční skupiny (PSIS)
• Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
• Slovenské národné múzeum, Bratislava, Slovensko
• Villa Merkel / Galerien der Stadt Esslingen am Neckar, Nemecko
• Východoslovenské múzeum, Košice, Slovensko
• Šarišská galéria v Prešove, Slovensko

Bibliografia, selekcia

• BARTOŠOVÁ, Zuzana. Juraj Bartusz. In. Výtvarný život 30, 1985, č. 8, s. 24 – 26
• POHRIBNÝ, Arsén. Spod znamenia princípu konštrukcie. Klub konkretistov po dvadsiatich rokoch I. In.: Výtvarný život 36, 1992, č. 2 – 3, s. 2 – 14
• kol. Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria : Bratislava, 1995
• BAJCUROVÁ, Katarína. Geometrické tendencie v slovenskom sochárstve. In.: Premeny sochárstva 1960 – 1990. Zborník referátov z medzinárodného kolokvia. Bratislava, 1994, s. 26 – 33
• Bartusz: Ekologicko-sociologická inštalácia : Katalóg výstavy : Považská galéria umenia v Žiline od 13. 10. 1994 – 11. 12. 1994. Žilina: Považ. gal. umenia, 1994. ISBN 8088730104
• POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997, s. 22 – 23, 107
• BÜNGEROVÁ, Vladimíra, Katarína BAJCUROVÁ a Lucia GREGOROVÁ-STACHOVÁ. Bartusz: Gestá, body, sekundy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
• VRBANOVÁ, Alena: Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019
• GERŽOVÁ, Jana: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Bratislava: VŠVU a Slovart, 2009.

Referencie

1. ↑ DZIEWAŃSKA, Marta. Mária Bartuszová. Provisional Forms.. Varšava : Museum of Modern Art in Warszaw, 2015. ISBN 9788364177262. S. 197-198.
2. ↑ Juraj Bartusz: Osum dvanásť – Nitrianska galéria . . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ Juraj Bartusz: Osum dvanásť – Nitrianska galéria . . Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ VRBANOVÁ, Alena. Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.. 1.. vyd. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019. ISBN 9788097184742. S. 7.
5. ↑ BÜNGEROVÁ, Vladimíra; BAJCUROVÁ, Katarína; GREGOROVÁ-STACHOVÁ, Lucia. Bartusz: Gestá, body, sekundy.. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
6. ↑ LAB.SNG. Juraj Bartusz – Kresba á 2 sekundy . Web umenia, . Dostupné online.
7. ↑ Central European Art Database . cead.space, . Dostupné online.
8. ↑ JÚLIUS JAKOBY – old.kosice.sk
9. ↑ POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997. ISBN 8090190375. S. 107.