A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Julius Andreas Hefty | |
pedagóg, novinár, horolezec | |
Narodenie | 14. február 1888 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 3. december 1957 (69 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Národnosť | švajčiarska |
Profesia | novinár |
Julius Andreas Hefty (Gyula Andor Hefty, Július Andrej Hefty), (* 14. február 1888, Bratislava, Slovensko – † 3. december 1957, Budapešť, Maďarsko) bol pedagóg, novinár, publicista, horolezec, propagátor Vysokých Tatier, ktorý pôsobil v Kežmarku.
Životopis
Pochádzal zo 16 detí. Bol z nich najstarší. Jeho otec Dr. Friedrich Hefty, ktorý v čase jeho narodenia pracoval v Bratislave, bol profesorom na Technickej univerzite, pochádzal zo Švajčiarska. Jeho matkou bola Mária rodená Peterdyová. Hefty študoval v Bratislave a na univerzite v Budapešti. Bol členom budapeštianskeho akademického turistického spolku BETE (Budapesti Egyetemi Turista Egyesület). Od roku 1909 bol jeho tajomníkom a od roku 1913 jeho hlavným tajomníkom.
Okolo roku 1911 sa prisťahoval do Kežmarku. Tu pôsobil ako učiteľ dejepisu na obchodnej škole. Spolu s Ottom Brucknerom sa zapojil do zimných športov ako učiteľ lyžovania. Hefty sa stal vynikajúcim horolezcom. V rokoch 1908 – 1923 uskutočnil vo Vysokých Tatrách vyše 40 zimných výstupov. Túry podnikal najmä s Alfredom Groszom, Ľudovítom Rokfalusym, Gyulom Komarnickým. So spolulezcom Gyulom Komarnickym urobil prvovýstup severnou stenou Malého Kežmarského štítu). Bolo to 18. decembra 1912. Vtedy sa začala písať horolezecká história štítu. Hefty a jeho priatelia urobili prvovýstup severozápadnou stenou na Kriváň a v roku 1913 s Gyulom Komarnickym prvý zimný výstup severným hrebeňom od Gerlachovského sedla na Gerlachovský štít. Vo Vysokých Tatrách je po ňom pomenovaný žľab v južnej stene Jahňacieho štítu, ktorý spolu s nimi vyliezol v roku 1911. Bol jedným z najlepších odborníkov na oblasť Belianskych Tatier. Pre turistov organizoval lyžiarsky výcvik, cvičil horských vodcov. Bol funkcionárom Karpatského spolku (Karpathenverein) a v rokoch 1920 – 1937 jeho hlavným tajomníkom.
V rokoch 1916 – 1919 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Karpathen Post (Karpatská pošta). Vydával ročenky Karpatského spolku (Karpathen-jahrbuch). Bol redaktorom časopisu Turistaság és Alpinizmus (Turistika a Alpinizmus) (1918 – 1923) i jeho pokračovateľa Turistik, Alpinismus, Wintersport (Turistika, Aplinizmus, Zimné športy) (1924 – 1933). Článkami propagoval turistiku, horolezectvo a zimné športy. Napísal vyše 25 prác na tieto témy. Bol autorom i spoluautorom turistických a lyžiarskych sprievodcov, publikácii o kúpeľníctve a cestovnom ruchu. Spolupracoval na vydaní mapy Vysokých Tatier, vydal horolezecký slovník. V rokoch 1924 – 1939 bol inšpektorom ev. cirkevného zboru Unterschwaben (dnes Červený Kláštor).
Po prvej svetovej vojne sa v novinách Karpathen Post usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená 6. decembra 1918. Gyula Hefty v októbri 1918 v liste maďarskej vláde vyjadril stanovisko spišských Nemcov, v ktorom okrem iného uviedol, že ak by sa nepodarilo udržať Spišskú župu v rámci Uhorska, spišskí Nemci na základe sebaurčovacieho práva vytvoria osobitný nemecký Spiš, a tak sa priklonia k Uhorsku, lebo vraj nikto nemôže od nich žiadať, aby sa kvôli slovenským roľníkom a sluhom, ktorí majú v rodinách osem až desať detí, zatiaľ čo Nemci a Maďari jedno až dve, oni stali Slovákmi. Julius Hefty sa 7. decembra 1918 stretol v Budapešti s Milanom Hodžom, ktorý vtedy reprezentoval česko-slovenský štát v Maďarsku. Opýtal sa ho aké by bolo postavenie Nemcov a Maďarov v Československu. Hodža mu vysvetlil, že ústava nového štátu zaručí práva každému národu v ňom žijúcemu, ale, že úradným jazykom bude čeština a slovenčina, a okrem iného v školách sa bude od piateho ročníka vyučovať v slovenskom a českom jazyku. Po tomto rozhovore, ktorý Hefty reprodukoval spišským Nemcom a Maďarom, posilnilo sa ich odhodlanie vytvoriť Spišskú republiku, v ktorej by spišskí Nemci a Maďari mali rozhodujúce úlohy. [1] Keď Kežmarok obsadila čs. armáda prepustili ho zo školy a 20. februára 1920 zatkli. Bol väznený v Košiciach, Ilave a v Bratislave. Keď ho prepustili býval v Tatranskej Polianke. Ani tu neustal v propagátorskej činnosti. Veľa cestoval po Európe, aby svojimi prednáškami prilákal do Tatier a na Spiš turistov. V roku 1928 ho úrady zbavili štátneho občianstva, ale až pred druhou svetovou vojnou, okolo roku 1938, sa presťahoval do Budapešti, kde zomrel a je pochovaný.[2][3][4][5]
Publicistika
- Lyžiarsky sprievodca po Belianskych Tatrách (1912)
- Lyžiarsky sprievodca po Vysokých Tatrách (1912)
- Lyžiarsky sprievodca pre Štrbské Pleso (1914)
- Smernice pre výučbu lyžovania (1917)
- Podrobný sprievodca po Vysokých Tatrách (1922)
- Krátky sprievodca po Vysokých Tatrách (1934)
- Veľký sprievodca zimných športov severného Maďarska a Sedmohradska (1943)
- Vyšné Ružbachy ( 1930)
- Gerlachov ( 1932)
- Kežmarský drevený kostol ( 1933)
- Sedmohradsko ( 1941)
Referencie
- ↑ POLLÁK, Miroslav; ŠVORC, Peter. Spišské exody v 20. storočí. 1.. vyd. Levoča-Bratislava : Občianske združenie Krásny Spiš a Kalligram, 2015. 257 s. ISBN 978-80-8101-883-1.
- ↑ Hefty, J.A.: Turistický denník (27.7.1914 - 16.12.1916 - rukopis)
- ↑ Hochberger, Ernst: Die Namen der Hohe Tatra in vier Sprachen - Herkunf und Bedeutung, Karpatendeutches Kulturwerk Slowakai, Karlsruhe, 2007
- ↑ Rainer, Rudolf, P.SDS - Ulreich, Eduard: Karpathendeutches Biographisches Lexikon, Stuttgart, 1988, s.125
- ↑ Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, 1987, s.308
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 36 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Gyula Fridrik Andor Heste
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Absolon
Ľudovít Bakoš (1919)
Ľudovít Bohdan Grossmann
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Gostoni
Ľudovít Viliam Čulík
Štefan Barnáš
Štefan Cisko
Štefan Danihel
Štefan Farbaky
Štefan Furka
Želmíra Duchajová-Švehlová
Adela Gáborová
Adolf Anton Heinlein
Adolf Cserey
Adriana Geričová
Albín Brunovský
Alexander Gerič (kúzelník)
Alexander Hell
Alfréd Doležal
Andrej Alakša
Andrej Hablák
Anna Cigánová
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Auxt
Anton Belanský
Anton Cyprich
Anton Halúzka
Anton Hancko
Augustín Scholtz
Bartolomej Busseus
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Baláž
Boris Čebotarev
Branislav Bajus
Cyril Gallay
Dávid Fröhlich
Daniel Bodický
Daniel Bothár
Daniel Brossman
Daniel Fabrici
Dušan Dobrík
Dušan Dušek
Eduard Gábor
Eduard Haluška
Emil Grillus
Ervín Barta
Etela Farkašová
Eugen Csiffáry
Ferdinand Gabaj
František Adamča
František Bendík
František Dénes
František Gödri
Fridrich Dohnány
Gabriel Balašovič
Gabriel Bošáni
Gejza Balaša
Gregor František Berzevici
Gustáv Dérer
Hana Gajdošová-Letková
Igor Benca
Igor Cibula
Izák Abrahamides
Ján Asbóth
Ján Baptista
Ján Barič
Ján Bežo
Ján Benedikti
Ján Beniač
Ján Berzevici
Ján Bobok
Ján Bogsch
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Boroškay
Ján Breuer
Ján Bruck
Ján Brumovský
Ján Burián
Ján Chryzostom Hanulík
Ján Czeizel
Ján Dérer
Ján Danko (senátor)
Ján Dekan
Ján Drobba
Ján Duchoň
Ján Földeši
Ján Faludi
Ján Fischer
Ján Frýdecký
Ján Fuchs
Ján Fukas
Ján Gálus
Ján Gašperan
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Gerö
Ján Gotčár
Ján Gryllus
Ján Halaj
Ján Heinzelius
Ján Pravdoľub Bella
Július Botto
Jakub Eynsetzer
Jarolím Antal
Jaroslav Ďaďo
Jaroslav Franek
Joachim Birkholtz
Jozef Adamča
Jozef Anton Grünner
Jozef Balala
Jozef Balloň
Jozef Baluška
Jozef Baraník
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Bencúr (podnikateľ)
Jozef Bošiansky
Jozef Bojsa
Jozef Branislav Ďurjan
Jozef Bušniak
Jozef Filip
Julius Andreas Hefty
Juraj Andričík
Juraj Babka
Juraj Boško
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Karolína Brocková
Karol Dúbravský
Karol Dillnberger
Krištof Görgei
Ladislav Čech
Ladislav Ďurič
Ladislav Baffy
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Fodor
Lev Hanzel
Libuša Franková
Lukáš Drozd
Mária Balážová
Marián Hatala
Marian Drugda
Maria Gulovichová Liuová
Martin Čulen
Martin Dubovský
Martin Gregor
Martin Hattala
Matúš Černák
Matúš Dulla
Matej Ambrózi
Matej Cifra
Matej Faith
Matej Heinzelius
Maximilián Metod Georgines
Michal Foltin
Michal Greguš (filozof)
Mikuláš Berka
Mikuláš Glitz
Milan Hejný
Miloš Gosiorovský
Miroslav Bázlik
Miroslav Baran
Miroslav Brozman
Nátan Gloxinus
Oľga Adamčíková
Oľga Albiniová
Oľga Borodáčová
Ondrej Braxatoris
Pavel Fiťma
Pavel Gallo
Pavel Hečko
Pavol Čády
Pavol Bernáth
Pavol Florek
Peter Baláž (fyzik)
Peter Greguš
Peter Habovčík
Peter Krištof Akai
Rudolf Dočolomanský
Rudolf Granec
Rudolf Hažlinský
Samuel Babilon
Samuel Brečka
Samuel Coryli
Samuel Droppa
Samuel Gemický
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Svetlana Ficová
Vít Hejný
Vladimír Čebotarev
Vladimír Bágeľ
Vladimír Benko
Vladimír Fajnor
Vojtech Filkorn
Vojtech Hatala
Zína Futasová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk