A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Južná brána (Южната порта) | |
Kamilite | |
antická mestská brána | |
pohľad na bránu z juhu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Chisaria |
Mesto | Chisaria |
Súradnice | 42°29′55″S 24°42′21″V / 42,49861°S 24,70583°V |
Výška | 13 m |
Vznik | druhá polovica 4. storočia |
Pre verejnosť | prístupné |
Stav | ruiny |
Wikimedia Commons: South gate, Hisarya | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Južná brána (bulh. Южната порта – Južnata porta),[1][2][3][4][5] známa aj ako Južná centrálna brána (bulh. Южна централна порта – Južna centralna porta),[3] alebo Kamilite (bulh. Камилите, doslova Ťavy)[2][3][4][5] sú ruiny antickej mestskej brány, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis. Spolu so západnou bránou ide o najlepšie zachované brány Diocletianopolu.[1][2][3][4][5] Je jedným zo symbolov mesta Chisaria.[3]
Názov Kamilite
Názov pochádza zo začiatku 20. storočia. Brána bola v tom období v strede časti vrchnej časti rozdelená a pri pohľade z diaľky tak dve polovice brány pripomínali dve oproti sebe stojace ťavy jednohrbé.[3][4]
Opis
Čas výstavby
Pôvodne sa predpokladalo, že brána bola postavená v rovnakom období ako ostatné hlavné brány mesta, neskoršie výskumy však preukázali, že táto brána bola postavená neskôr než zvyšné tri hlavné brány a pri prieskume v roku 2005 boli dokonca objavené zvyšky staršej južnej brány o ktorej existencii sa dovtedy nevedelo. Táto pôvodná južná brána sa nachádzala pri juhozápadnom rohu hradieb. Táto brána bola široká 3,2 metra a ako u súčasnej brány sa zatvárala pomocou masívnych drevených dvojkrídlych dverí.[1]
Súčasná brána tak bola postavená neskôr ako samotné hradby mesta a to v druhej polovici 4. storočia v rovnakom období, kedy boli pri južných hradbách mesta postavené kasárne.[1]
Architektúra
Ide o architektonicky najzaujímavejšiu zo štyroch hlavných brán Diocletianopolu.[1][5]
Rovnako ako západná brána je tvorená klenutým priechodom, hlavný rozdiel je však v tom, že pred samotným oblúkom priechodu sa z vonkajšej strany nachádza ešte jeden väčší klenutý oblúk, ktorý podopierali dva masívne stĺpy.[1] Pôvodne sa predpokladalo, že vo vrchnej časti sa v strede nachádzala tretia veža,[2][1] posledné výskumy však preukázali, že sa tam v skutočnosti nachádzala dvojposchodová plošina s pôdorysom v tvare bulharského znaku П, na ktorú sa vychádzalo po päťramennom vnútornom schodisku.[1][4] Po bokoch južnej brány sa podobne ako pri západnej bráne nachádzali dve strážne veže štvorcového pôdorysu.[1][4] V priechode sa nachádzali masívne drevené dvojkrídle dvere.[1][4]
Brána je typickým predstaviteľom neskoroantickej pevnostnej architektúry. Jej základňa je tvorená veľkými blokmi zo syenitu a granitu.[1] Po obidvoch stranách sa na vnútornej strane predného vonkajšieho oblúku nachádzajú dekoratívne niky,[4][1] ktoré slúžili ako priestor pre umiestnenie sôch (buď imperátorov, alebo božstiev).[1]
Brána dosahuje v najvyššej časti výšku 13 metrov.[4][5] Brána bola postavená pri hlavnej ceste do Philippopolu (dnešný Plovdiv).[5]
Zaujímavosti
- Pri bráne napísal v roku 1882 Ivan Vazov svoju báseň Otečestvo ľubezno, kak chubavo si ti! (bulh. Отечество любезно, как хубаво си ти!, doslova Drahá otčina, aká si krásna!).[4]
- V blízkosti brány sa nachádza exponovaná časť rímskych kasární.[5]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 30 – 33. (po bulharsky)
- ↑ a b c d NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” . hisarbg.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Южна Крепостна Порта - "Камилите" . visithisarya.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g ГАТЕВ, Андон. Хисаря – назад във времето на Римската империя . patekite.info, 2018-04-22, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Južná brána (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antická knižnica (Plovdiv)
Antická synagóga (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Ara Pacis
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Castel Sant’Angelo
Dom Tragického básnika
Dom Vettiovcov
Eirene (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Faunov dom
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk