Jozef Pozdech
slovenský poodnikateľ a vynálezca
Narodenie	23. február 1811 Hrnčiarovce nad Parnou, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	22. júl 1878 (67 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Profesia	kováč
Biografický portál

Jozef Pozdech ( * 23. február 1811, Hrnčiarovce nad Parnou – † 22. júl 1878, Budapešť) bol slovenský podnikateľ, zvonolejár, vynálezca a národný buditeľ.^[1]

Životopis

Narodil sa do roľníckej rodiny. Prv navštevoval latinskú školu v Trnave, ktorú musel pre nedostatok peňazí opustiť. V rodných Hrnčiarovciach sa vyučil za kováča.

V roku 1830 sa stal tovarišom a vandroval do Modry, Rábu, či Pákozdu. V roku 1831 mu zomrela matka, sestra a dvaja bratia počas epidémie cholery a bol nútený vrátiť sa domov. Tu sa oženil a v roku 1832 si otvoril kováčsku dielnu. V roku 1834 vyrobil úplne nový kováčsky mech, s ktorým vzbudil pozornosť ostatných kováčov. V roku 1846 boli už jeho mechy vyhľadávané v širokom okolí a rozhodol sa vystaviť ich v Pešti.^[2]

Aj tu žal úspech a rozhodol sa zriadiť si v Pešti stálu dielňu so skladom. V tomto období polovicu mesiaca pracoval v Hrnčiarovciach a druhú polovicu pracoval a predával svoj tovar v Pešti. V roku 1847 získal prvé ocenenie za svoje výrobky - čestný diplom Uhorského priemyselného spolku. Za podporu Slovenského povstania v roku 1848 strávil šestnásť mesiacov v bratislavskom väzení.

Roku 1857 zhotovil prístroj na pretáčania vína, za ktorý dostal vyznamenanie na peštianskej priemyselnej výstave. O tri roky neskôr získal patent na oválne kováčske mechy a poľnú kuchyňu. Najväčším Pozdechovým úspechom však bol vynález železnej zvonovej stolice s novým spôsobom zavesenia zvonov^[3]. Na výrobu a montáž novej závesnej stolice dostal výlučné 15-ročné privilégium. Pozdechovu zvonovú stolicu si objednávali mestá ako Viedeň (odlial i dva zvony do Dómu svätého Štefana), Banská Bystrica, Košice, Debrecín, ako aj menšie mestá a obce na Slovensku.

Vynález vzbudil veľkú pozornosť na svetovej výstave roku 1868 v Paríži, kde získal zlatý kríž. Pozdecha si všimol sámotný francúzsky cisár Napoleon III., ktorý ho následne pozval do Francúzska. Pozdechove stolice a zvony sa tak dostali do zahraniča, okrem Francúzska aj do Spojených štátov Amerických či do Nemecka. Úspechy slávil ďalej. Na svetovej výstave v Londýne boli Pozdechove výrobky ocenené diplomom, na polytechnickej výstave v Moskve (1872) bronzovou medailou, na svetovej výstave vo Viedni (1873) medailou I. triedy, na výstave v Kečkeméte (1874) zlatou medailou. Dvakrát bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa, a v roku 1873 záslužným krížom s korunou.^[4]

Po vypuknutí hospodárskej krízy roku 1873 sa Pozdech stiahol z verejného života. Zomrel po ťažkej chorobe 22. júla 1878 v Budapešti.

Národná činnosť

Jozef Pozdech patril k horlivým bojovníkom za práva slovenského národa a bol aj zakladajúcim členom Matice Slovenskej.^[5]

V roku 1868 začal spolu s Jánom Thurym vydávať v Pešti Slovenské noviny. Bol účastníkom či podporovateľom viacerých slovenských spolkov v hlavnom meste Uhorska. Založil a predsedal Slovenskému národno-demokratickému spolku, bol prvým predsedom Speváckeho slovenského spolku. Jedna z jeho dcér sa vydala za podnikateľa, politika a novinára Jána Nepomuka Bobuľu – vydavateľa Slovenských novín v Pešti a jedného z predstaviteľov tzv. Novej školy slovenskej. Okrem iného bol i členom deputácie k vtedajšiemu ministrovi školstva Józsefovi Eötvösovi o problematike slovenských škôl.

Referencie