Jozef Miloslav Országh
major československých légií
Narodenie	15. december 1882 Kláštor pod Znievom, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	7. september 1939 (56 rokov) Bratislava, Slovenský štát
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	legionársky dôstojník, podnikateľ
Rodičia	Františka (dcéra Jána Capku), Jozef (šafraník, statkár)
Manželka	Viera rod. Chomiaková
Odkazy
Commons	Jozef Miloslav Országh
Biografický portál

Jozef Miloslav Ország (* 15. december 1882, Kláštor pod Znievom – † 7. september 1939, Bratislava) bol legionársky dôstojník a podnikateľ.

Narodil sa v rodine mäsiara Jozefa Országha a jeho manželky Františky rod. Capkovej.

Navštevoval ľudovú školu v Kláštore pod Znievom, strednú školu absolvoval v Martine, následne pokračoval v štúdiu v Sofii a Bukurešti.

Hospodáril na majetku v Kláštore a v Kobylke pri Varšave ako spolumajiteľ a neskôr (1910) tajomník veľkoobchodu Bratia Országhovci vo Varšave.

Roku 1910 odišiel do Ruska, aby svoje vzdelanie uplatnil v obchodnom dome bratov Országhovcov vo Varšave. Tu sa aktívne zúčastňoval spolkového života Slovákov.

Od študentských čias sa spoločensky a politicky angažoval v slovenskom národnom hnutí. Stal sa členom a podpredsedom Československej besedy vo Varšave (najväčší krajanský spolok v cárskom Rusku). Prepracoval jej stanovy a po vypuknutí 1. svetovej vojny spolukoncipoval jej prehlásenie proti Rakúsko-Uhorsku.

V septembri 1914 účastník porady československých Spolkov v cárskom Rusku v Petrohrade, člen deputácie, ktorú 17. septembra 1914 prijal cár Mikuláš II. Na priamu cárovu otázku odpovedal, že Slováci si prajú spoluprácu a štátne spojenie s českým národom. Ako uvádza historik Radoslav Žgrada, „Mikuláš II. sa so záujmom informoval o situácii u nás doma, chcel poznať postoj uhorských Slovákov k Čechom i Rusom. Országh na stretnutí podporil perspektívu vzniku štátu Čechov a Slovákov. Cár ho požiadal, čo bolo veľmi nezvyklé, o opätovnú samostatnú audienciu. Druhá schôdzka sa nakoniec nekonala pre nabitý vladárov program. Zo strany Mikuláša II. na prvom stretnutí neboli proklamované žiadne prísľuby, samotná návšteva u cára Ruskej ríše mala však propagačný účinok a podnietila politickú atmosféru smerujúcu k samostatnosti doma aj v zahraničí. Je zaujímavé, že dvorská kancelária mala podrobné informácie o situácii u nás doma na Slovensku, a to práve prostredníctvom tajných informácii od Svetozára Hurbana Vajanského.“

Országh bol od začiatku zástancom plnej slovenskej samosprávy v rámci spoločného štátu.

Bol účastníkom porady skupiny slovenskej inteligencie (J. Markovič, V. Daxner, V. Hurban, J. Janček) 19. októbra 1916 v Kyjeve, ktorá prijala programový prejav Náš cieľ, obsahujúci požiadavku spoločného československého štátu, v ktorom bude Slovensku zaručená úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčenia a vývoja. Bol organizátorom náboru do Čes. družiny a politický poradca jej veliteľa, mjr. čs. légií.

V Československých légiách v Rusku pôsobil celé obdobie. Dosiahol hodnosť majora. V závere sibírskej anabázy, začiatkom roku 1920, sa stal zástupcom Česko-Slovenskej republiky vo Vladivostoku.

V Československej republike bol prívržencom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maľoroľníckeho ľudu, angažoval sa najmä v hospodárskej oblasti a v legionárskych organizáciách. Stal sa čestným predsedom Združenia slovenských legionárov.

Od roku 1922 bol predsedom Zväzu slovenských páleníc a likérových závodov v Bratislave.

Spomienkami na účinkovanie v Rusku a v légiách prispel do rôznych zborníkov, časopisov a novín.

Matica slovenská pripravila pri príležitosti 140. výročia narodenia spomienkové podujatie, ktoré bolo spojené s príhovorom predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera a správcu Matice slovenskej Maroša Smolca; vedeckou, historickou prednáškou Radoslava Žgradu zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej a s divadelným predstavením matičných ochotníkov (scénka, ktorej autorom je Peter Vrlík; v úlohe J. M. Országha: Peter Schvantner). Podujatie bolo vysielané naživo.