Josef Marek
český architekt a urbanista
Narodenie	17. január 1889 Petrovice
Úmrtie	17. január 1965 (76 rokov) Brno
Odkazy
Commons	Josef Marek
Biografický portál

Josef Marek (* 17. január 1889, Petrovice – † 17. január 1965, Brno) bol český architekt, významný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej architektúry a urbanizmu. Svojou tvorbou prispel nielen k rozvoju stavebnej kultúry, ale aj k pokroku v oblasti urbanizmu, priestorového plávania a problematike stavby miest.

Život

• 1909 Absolvoval Vyššiu školu staviteľskú v Brne
• 1910 – 1912 Prax v ateliéri Dušana Jurkoviča
• 1912 – 1914 Štúdium architektúry v Prahe, žiak profesora Kotěru
• 1919 Referent vo vládnom komisariáte na ochranu pamiatok v Bratislave
• 1922 – 1925 Pôsobenie v Trnave
• 1925 Vedie projektovú kanceláriu v Bratislave
• 1930 Vstúpil do Umeleckej besedy Slovenskej
• 1940 – 1942 Pracuje v Linzi a vo Viedni
• 1945 Stáva sa zamestnancom Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave
• 1962 Návrat do Brna

Štúdium

Moravský rodák z Petrovíc absolvoval v roku 1909 vyššiu školu staviteľskú v Brne. V rokoch 1910 – 1912 praxoval v ateliéri Dušana Jurkoviča, po čom pokračoval v štúdiách architektúry v Prahe. Tie úspešne skončil v roku 1914.

Príchod na Slovensko

Do architektonického života vstúpil Josef Marek ešte pred ukončením štúdií architektúry v Prahe. Na Slovensko prišiel už ako tridsaťročný,na podnet Dušana Jurkoviča. Mal za sebou nielen štúdiá architektúry, ale aj skúsenosti delostreleckého dôstojníka z prvej svetovej vojny. V roku 1919 sa stal referentom na vtedajšom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, vo vládnom komisariáte na ochranu pamiatok, ktorý viedol práve Jurkovič. Neskôr pôsobil na Referáte verejných prác.

Architektonické začiatky

Po roku 1922 viedol Josef Marek v Trnave projekčnú kanceláriu a vykonával stavebný dozor na stavbe robotníckej osady hutníckych závodov Coburg. Až po úspechu v súťaži na Evanjelický kostol, v roku 1923 v Trnave, sa osamostatnil a založil si vlastnú projektovú kanceláriu. V Trnave bohatej na mnohé sakrálne stavby vytvoril chrám jednoduchých avšak monumentálnych foriem, urbanisticky veľmi vhodne osadený, ktorého hlavné kvality spočívajú v progresívnom dispozičnom riešení. Do obdobia Marekových začiatkov patria aj typy robotníckych usadlostí pre pohorelcov v Čataji a Breze pri Námestove a robotnícke domy pre železničiarov v Novom Meste nad Váhom, kde ešte badáme Jurkovičov vplyv. Aj tu môžeme sledovať pre Mareka charakteristické veľmi vhodné urbanistické riešenie, ktoré aj dnes vytvára veľmi dobré obytné prostredie.

Vrcholné obdobie v tvorbe

V roku 1925 sa Marek vrátil do Bratislavy. Na základe súťažných návrhov projektuje pre vtedajšie ministerstvo verejných prác viaceré obytné domy pre štátnych zamestnancov a vojenských gážistov v Bratislave, Košiciach a Malackách. V tomto období dostáva Marek ocenenia za viaceré svoje stavby. Pozoruhodnými sú -Okresná nemocenská poisťovňa v Rožňave, ktorá predstavuje strohú puristickú architektúru s oknami delenými v strede jedinou horizontálou. Jednoznačný funkcionalistický charakter má ďalšia Marekova väčšia realizácia – Poštový a telegrafný úrad v Nitre z roku 1928. K takmer zabudnutým patrí návrh chirurgického pavilónu, jedálne a skleníkov bývalého Šrobárovho ústavu pre deti choré na TBC v Dolnom Smokovci. Svoje znalosti uplatnil pri súťaži na zastavovaciu úpravu časti mesta v bloku Michalskej veže. Pri svojom riešení poukázal na svoje znalosti z oblasti pamiatok, ale aj na svoje urbanistické nadanie. Za najznámejšie Marekove dielo považujeme tzv. obytný a obchodný blok družstva železničných zamestnancov Avion v Bratislave. Vo svojej dobe patril Avion k najlepšie riešeným a vybaveným obytným budovám na Slovensku.

Prechod k urbanizmu

Napriek úspechom v oblasti architektonickej tvorby Marek postupne stále viac inklinoval k urbanizmu. Svoje mestotvorné úvahy podnecoval aj ďalším štúdiom národohospodárstva, sociológie a urbanizmu a priestorového plánovania. Bratislavská súťaž v roku 1930 bola dôležitým impulzom k jeho definitívnemu obratu k problematike stavby miest. Ako člen regulačnej komisie mesta sa podiela na tvorbe urbanistických zásad rozvoja Bratislavy v tridsiatych rokoch. V tomto období vypracoval takzvané základné a upravovacie plány pre obce Petržalka, Vrbové, Dolný Kubín a Kokava nad Rimavicou.

Zmena politického režimu a tvorba

V období, keď bol na vrchole tvorivých síl, zasiahli do jeho života politické udalosti. Začiatkom 40-tych rokov nenachádza na Slovensku žiadnu odozvu.Stretáva sa s odmietnutím aj v tzv. Protektoráte. Marek síce ostal bývať na Slovensku, ale za prácou musel docestovávať do Linza a neskoršie do Viedne. Až v roku 1942 si našiel miesto u Dr.Ing. Antona Bugana v Bratislave. Túto ťažšiu životnú etapu mu vyriešilo až oslobodenie Československa Sovietskou armádou. Hneď v roku 1945 nastúpil do novozriadeného Štátneho plánovacieho a štatistického úradu, kde našiel plné uplatnenie v technickom, hospodárskom a priestorovom plánovaní povojnového Slovenska. Krátko po odchode do dôchodku žil ešte v Bratislave. V roku 1962 sa sa vrátil do svojho rodiska. Jeho pozostalosť sa nachádza v Múzeu mesta Brna.

Dielo

• Evanjelický kostol v Trnave (1924)
• Okresná nemocničná poisťovňa Rožňava (1925)
• Poštový a telegrafný úrad v Nitre (1928)
• Zastavovacia úprava časti mesta v bloku Michalskej veže (1930)
• Obytný a obchodný blok Avion v Bratislave (1929)
• Poštový a telegrafný úrad v Dolnom Kubíne
• Okresný súd v Skalici

Galéria

• 

  Avion, Bratislava

• 

  Avion, detail

Súťaže

• 1929 – Súťaž na výstavbu obytného a obchodného bloku Avion, 1.cena
• 1930 – Súťaž na získanie regulačných plánov a na zastavovaciu úpravu časti mesta v bloku Michalskej veže, 1. cena
• 1933 – Súťaž na univerzitné mesto v Bratislave, 1.cena
• 1933 – Súťaž na regulačný plán Mukačeva, 3.cena
• 1937 – Súťaž na urbanistické riešenie Nových Zámkov, 3.cena

Publikačná činnosť

• článok - Regulácia mesta, Hlas slovenskej samosprávy, 1934
• článok - Plánovanie hospodárske a urbanistické, Politika, 1934
• článok - Zo zápisníka urbanistu, Robotnícke noviny, 1937
• článok - Súčasné smernice plánovania miest a skutočnosť, Slovenský staviteľ, 1936
• článok - Oblasti,kraje a ich strediská v oblastnom plánovaní na Slovensku, Zprávy štatistického a plánovacieho úradu, 1947
• článok - Vývin a premeny slovenskej krajiny, Výstavba Slovenska, č. 12, 1948

Použitá literatúra

• MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. str. 472 – 473
• Šľachta Š.:Jozef Marek, časopis Projekt, roč. 31, č. 7-8 (1989), str. 66, 67, 68
• Szonyi A.:Jozef Marek, časopis Projekt, roč. 8, č. 3 (1966), str. 64
• Rada Mesta Trnava: Trnava 1238 – 1938,Spolok Sv. Vojtecha v Trnave 1938, str. 313

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josef Marek (architekt)