Dušan Jurkovič - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Dušan Jurkovič
Dušan Samuel Jurkovič
slovenský architekt
Dušan Jurkovič
Narodenie23. august 1868
Turá Lúka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. december 1947 (79 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
RodičiaJuraj Jurkovič
Emília rod. Jurkovičová
ManželkaBožena, rod. Bartelmusová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dušan Jurkovič
Bronzová plastika Dušana Jurkoviča na Vajanského nábreží v Bratislave od Ladislava Snopeka z roku 1971

Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.

Rodina

  • otec: Juraj Jurkovič
  • matka: Emília rod. Jurkovičová

Životopis

Narodil sa v národoveckej rodine. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.

V rokoch 1874 – 1878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 1884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 1889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.

Pôsobil v ateliéroch u architektov B. Bullu a M. Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.

Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.

Dielo

Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.

Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.

V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.

Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.

Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.

V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 19301935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.

Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít

V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.

II. svetová vojna a povojnové obdobie

K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.

Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.

In memoriam mu bol udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).

Výstavy

  • 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
  • 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
  • 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
  • 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
  • 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra. h. c. Dušana Jurkoviča v Prahe
  • 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
  • 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
  • 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava

Dielo

Štefánikova mohyla na Bradle od Dušana Jurkoviča.
Vlastná vila Dušana Jurkoviča v Bratislave.
  • 1891
    • Kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
  • 1892
    • Valašská izba - Národopisná výstava vo Vsetíne
    • Nová radnice vo Vsetíne
  • 1893
    • Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
  • 1896
    • Občanská záložna vo Vsetíne
    • Rozhľadňa na vrchu Brňov (návrh)
  • 1900
    • Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
  • 1902
    • Lázně Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
    • Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
    • Vila J. Pospíšila, Brno
    • Rodinný dom J. Bartoňa, Královo Pole
  • 1904
    • Spolkový dom v Skalici
    • Penzionát Vesna v Brne
    • Výstavná vitrína pre Londýn
    • Nábytok pre dr. J. Jeništu
    • Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
  • 1905
    • Obecný dom v Hospozíne (návrh)
    • Sv. Hostýn: prestavba kaplnky (návrh)
    • Hotel Luhačovice (návrh)
  • 1906
    • Lázně Luhačovice
    • Vila Dušana Jurkoviča
    • Obchodný dom J. Patrného, Jaroměř (návrh)
  • 1907
    • Vila F. Nováka, Luhačovice
    • Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
    • Dom B. Němcovej, Jičín
  • 1908
    • Lázně Luhačovice, druhý kúpeľný dom
    • Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
    • Nájomný dom B. Škardu v Brne
  • 1909
    • Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
    • Nové město nad Metují, Zámok J. Bartoňa
    • Mestská elektráreň, Boskovice
  • 1910
  • 1912
    • Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
  • 1916
    • Vojenské cintoríny a pamätníky
    • Útulňa invalidov na Magure (návrh)
  • 1920
    • Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
  • 1921
  • 1922
    • Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
  • 1923
    • Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
  • 1925
  • 1926
  • 1928
  • 1928
    • Činžové domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava, Ursínyho ul.
  • 1929
  • 1932
    • Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
  • 1933
    • Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
  • 1934
    • Škola s oceľovou konštrukciou
    • Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
  • 1936
  • 1937
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
  • 1938
    • Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
  • 1939
    • Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
  • 1940
    • Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
    • Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
  • 1941
    • Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
    • Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
  • 1942
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
    • Prestavba tehelne, Stará Turá
    • Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
  • 1943
  • 1944
    • Cintorín, Brezová pod Bradlom
  • 1945
    • Hospodárska usadlosť do 8 ha
    • Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
  • 1947
    • Kultúrny dom, Čierny Balog
    • Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
    • Úprava mohyly na Bradle
    • Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)

Publikačná činnosť (výber)

  • JURKOVIČ, Dušan. Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1929. 68 s. Dostupné online.

Pamiatky

  • pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava;
  • od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru

Literatúra

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Dušan Jurkovič





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk