Jednotný katolícky spevník (skratka JKS) je kancionál rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.^[1] Vznikol v rokoch 1921 až 1936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha.^[2] Tím odborníkov viedol hudobný skladateľ a trnavský regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský,^[2][3] ktorý do neho zaradil 226 vlastných piesní.

Spevník zostavili, ako sa na prvej strane kancionálu píše: biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná (liturgická) a prozodická.^[4]

Členmi hudobnej komisie boli:^[5]

• Dr. Dobroslav Orel, univerzitný profesor v Bratislave,
• Jozef Drugopolský, profesor v Banskej Bystrici,
• Mons. Rudolf Formánek, vicerektor seminára v Nitre,
• Alojz Pavčo, regenschori v Ružomberku,
• Vojtech Holdoš, správca-učiteľ v Ružomberku,
• Viliam Páldy, správca-učiteľ v Šali,
• Ján Fischer, správca-učiteľ v Seredi,
• Štefan Pyšný, správca-učiteľ vo Vrbovom.

Členmi liturgickej komisie boli:^[5]

• Mons. Dr. Vojtech Wick, profesor bohoslovia v Košiciach,
• Ján Jalovecký, profesor bohoslovia v Rožňave,
• Dr. Štefan Dubravec, profesor a prefekt seminára v Trnave,
• Karol Lenkei, dekan v Jakubove.

Členmi prozodickej komisie boli:^[5]

• Pavel Gašparovič-Hlbina, kaplán v Rosine,
• Viliam Ries-Ivan Javor, farár v Teplej,
• Ladislav Hohoš, odborný učiteľ v Trnave.

Rečovú úpravu textov vykonával Anton A. Banik, člen jazykového odboru Matice slovenskej.^[5] Texty bez nápevu zhudobnil skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský a všetky piesne zharmonizoval.^[6]

Mnohé použité piesne pochádzajú alebo sú totožné s českými, nemeckými, rakúskymi alebo maďarskými skladbami.^[3]

Piesne v Kancionáli sú rozdelené podľa liturgického obdobia, resp. podľa toho, k akej časti omše sú určené. Pred reformou liturgie po Druhom vatikánskom koncile bola omša v latinskom jazyku, počas ktorej kňaz v tichosti recitoval latinskú stálu časť omše (tzv. ordinárium), pričom ľud spieval príslušnú slohu piesne z JKS. Preto sa dnes často spievajú v omši len slohy určené na introit a ofertórium, ostatné sa vynechávajú, lebo časti, počas ktorých sa pôvodne spievali, dnes spolu s kňazom spieva celý zhromaždený ľud.

Kancionál je rozdelený na tieto časti:

• piesne adventné: 1 – 33
• vianočné: 34 – 113
• k najsvätejšiemu menu Ježiš: 114 – 120
• pôstne: 121 – 181
• na Veľký týždeň: 182 – 191
• veľkonočné: 192 – 212
• na Nanebovstúpenie Pána: 213 – 215
• na Svätého Ducha: 216 – 219
• na Najsvätejšiu Trojicu: 220 – 222
• na Božie telo: 223 – 226
• k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu: 227 – 235
• k svätej omši: 236 – 259
• k najsvätejšej Sviatosti Oltárnej: 260 – 299
• ku sv. prijímaniu: 300 – 303
• litánie a antifóny: 304 – 322
• mariánske: 323 – 416
• ku svätým: 417 – 459
• za zomrelých: 460 – 483
• na kropenie svätenou vodou: 484
• prosebné: 485 – 497
• oslavné: 498 – 504
• príležitostné: 505 – 526
• zborové: 527 – 531
• latinské: 532 – 543

JKS bola vydaná v roku 1937 v náklade 15 000 kusov.^[3] Odvtedy bolo publikovaných viacero vydaní, v ktorých sa revidovala textová stránka piesní, avšak bez zásahu do teologicko-liturgického aspektu.^[3] Boli taktiež aktualizované viaceré modlitby, napríklad doložené invokácie v litániách.^[3] V roku 2023 vyšlo 23. vydanie JKS.^[3]

Presadenie JKS na Slovensku viedlo k zjednoteniu rôznych liturgicko-hudobných textov, používaných nápevov a spevníkov v jednotlivých regiónoch.^[3][6] Prijímanie nového jednotného kancionála bolo niekde vítané, inde odmietané.^[3] V slovenských chrámoch začal dominovať do desiatich rokov od publikovania hlavne kvôli propagácii klerikmi a médiami.^[3] Toto dielo však prinieslo aj urýchlenie rozšírenia spisovnej slovenčiny do všetkých slovenských krajov.^[3]

V júli 2024 v Nitre Konferencia biskupov Slovenska schválila zámer pripraviť zrevidovaný jednotný katolícky spevník, pričom práce sú odhadované na sedem rokov.^[2][3] V prvej fáze budú do jednotlivých slovenských farností rozposlané dotazníky, ktoré majú zmapovať reálne používané piesne zo spevníka.^[3] Súčasťou prác má byť aj literárna súťaž o texty nových potrebných piesní a na to nadväzujúca skladateľská súťaž.^[7]

Kritici vyčítajú súčasnému JKS nízky počet adventných a veľkonočných piesní.^[2] Mnohé strofy z tzv. omšových piesní (č. 236 – 259) sa nespievajú, pretože sú nahradené ordináriom (ide napr. o Glóriu, spev pred evanjeliom, Krédo a pod.), prípadne úplne vypadli z liturgie (napr. spev graduále).^[2][3] V JKS absentujú piesne k novým blahorečeným a svätcom (v našich končinách napr. k sv. Jánovi Pavlovi II. či blahoslaveným Anne Kolesárovej a Jánovi Havlíkovi) a naopak nachádzajú sa tam ku tým svätým, ktorých kult je v súčasnosti na Slovensku minimálny.^[3] V pripravovanej revízii by malo tiež dôjsť k vzniku nových piesní a pretextovaniu tých existujúcich pasáží, ktoré nezodpovedajú súčasnej teológii. (Ide napríklad o potrebu piesní, ktoré by v pôstnom období zdôrazňovali pokánie a v prvej časti adventu pokánie a očakávaný druhý príchod Mesiáša.^[3]) Do revidovaného kancionála by sa mali zahrnúť aj antifóny (i v latinčine) a gregoriánske chorály.

Mikuláš Schneider-Trnavský pôvodne nechcel zaradiť do Kancionálu pieseň č. 88 („Tichá noc“), nakoľko bol názoru, že má ísť o spevník čisto slovenských piesni a Tichá noc pochádza z Rakúska. Túto „hymnu Vianoc“ pridal až na veľké naliehanie svojich známych.^{[chýba zdroj}

• Tichá noc, svätá noc
• Mikuláš Schneider-Trnavský
• Zoznam piesní v Jednotnom katolíckom spevníku

• Jednotný katolícky spevník
• Jednotný katolícky spevník
• Jednotný katolícky spevník