Ján Havlík
slovenský rehoľník, člen rádu lazaristov
Narodenie	12. február 1928 Dubovce, Slovensko
Úmrtie	27. december 1965 (37 rokov)
Biografický portál

Služobník boží Ján Havlík (* 12. február 1928, Dubovce – † 27. december 1965) bol slovenský rehoľník, člen rádu lazaristov. Začiatkom 50. rokov bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na desaťročný trest odňatia slobody, v ďalšom procese mu bol vymeraný ešte rok navyše. Fyzické trýznenie vo vyšetrovacej väzbe a kruté podmienky vo väzení pri práci v uránových baniach v okolí Jáchymova mu zničili zdravie.^{[chýba zdroj} Zomrel vo veku 37 rokov.

V júni 2013 sa začal proces jeho blahorečenia.^[1] Diecézna fáza procesu blahorečenia sa skončila 24. februára 2018 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.^[2]

Životopis

Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola rehoľníčkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.

V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta z Pauly. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko vrátil do Banskej Bystrice, aby dokončil štúdium . V máji 1949 zložil maturitu.

O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a popri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.^[3]

Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu,^{[chýba zdroj} zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť pri Jáchymove, kde pracoval v uránových baniach.

V závere leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát pre misijnú službu spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu trest bol navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.^[3] V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.

Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov.

Zdroj a referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Havlík na českej Wikipédii.