Jakovlev Jak-141 (po rusky Яковлев Як-141; kódové meno NATO: Freestyle) je nadzvukové, viacúčelové bojové lietadlo s technológiou VTOL (vertical take-off and landing), ktoré prvýkrát vzlietlo 9. marca 1989 ako prototyp 48-2. Bolo vyrobené Jakovlevovou konštrukčnou kanceláriou. Vývoj tohto lietadla trval pomerne dlhý čas, teda od roku 1975 po rok 1991.

Boli zostrojené štyri prototypy tohto lietadla:

1. Prototyp 48-0 - prototyp určený na neletové skúšky a na kontrolu integrovaných systémov
2. Prototyp 48-1 - takisto neletový prototyp určený na skúšky výkonnosti motorov
3. Prototyp 48-2 - určený na letové skúšky a bol predstavený na Farnboroughskej (1992) a Moskovskej (1993) leteckej výstave
4. Prototyp 48-3 - takisto určený na letové skúšky a prvýkrát predstavený na Moskovskej leteckej výstave v roku 1993^[1]

Projekt Jakovlevovej konštrukčnej kancelárie spolu s testami na lietadlovej lodi Admiral Gorškov boli ukončené financovaním projektu na konci roku 1991, kedy došlo k nehode pri pristávaní a prototyp vybuchol - pilot sa dokázal katapultovať. Neskôr po prehodnotení ministerstvom obrany bol projekt znovu spustený. Navrhla sa aj pozemná verzia Jak-141M s lepším motorom, výzbrojou a s charakteristikami stealth.^[2] Bolo to jedno z prvých lietadiel s VTOL technológiou a aj keď sa tieto bojové lietadlá nezačali vyrábať sériovo, toto lietadlo poskytlo mnoho informácii potrebných pre ďalší vývoj tejto technológie.

Používatelia

Sovietsky zväz

Sovietske námorné letectvo

Keďže nebola zahájená sériová výroba, používané boli len prototypy 48-2 a 48-3.

Špecifikácie

Jak-141 je vybavený automaticky katapultovacím sedadlom Zvezda K-36, podobným akým bol vybavený aj Jak-38. Jak-141 je takisto vybavený laserovým navádzaním rakiet. Má trojnásobne zálohovaný systém FBW (Fly-by-wire) na koordináciu motora s tryskami pre zlepšený kolmý vzlet a pristávanie.^[2] Je tiež vybavený identifikátorom IFF (Identification friendly or foe) a modifikovaným radarom IRST S-31E2KOLS. Týmto radarom sú tiež vybavené bojové stíhačky MiG-29.

Technické parametre

• Dĺžka: 18,3 m
• Rozpätie krídiel: 10,1 m
• Výška: 5 m
• Plocha krídiel: 31,7 m²
• Posádka: 1
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 11 650 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 19 500 kg
• Motory: 1 x Sojuz R-79V-300 s maximálnym ťahom 88,25 kN s prídavným spalovaním 152 kN a 2 x vztlakové motory Rybinsk RD-41 s ťahom 40,2 kN
• Objem palivových nádrží: 4400 kg
• Prídavné palivové nádrže: 1750 kg

Výkon

• Maximálna rýchlosť: 1 800 km/h vo výške 11 000 m (M=1,7)
• Maximálna rýchlosť na zemi: 1250 km/h (M=1,02)
• Operačný dostup: 15 000 m
• Dolet: 2100 km
• Dĺžka vzletu: 30–100 m
• Dĺžka pristávania: 240 m

Zbraňové vybavenie

• Rakety „Vzduch-vzduch“ R-27, R-33, R-40, R-60, R-73
• Rakety „Vzduch-zem“ Kh-31A, Kh-35, Kh-25MP, Kh-25MTRL, Kh-25MP
• Kanón Gsh-301 so 120 nábojmi
• Bol schopný niesť aj nukleárnu bombu

Pozri aj

• Stíhacie lietadlo
• Vojenské vzdušné sily ZSSR

Referencie

Literatúra

• Bill Gunston, Yefim Gordon. Yakovlev aircraft since 1924. Putnam Aeronautical Books, 1997.
• John William Ransom Taylor. Helicopters and VTOL aircraft. Doubleday, 1968.

Externé odkazy

• Archivované 2014-06-20 na Wayback Machine

Letecký portál