Ján Maleter
lekár a prírodovedec
Štát pôsob.	habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa, Ruské cárstvo
Narodenie	15. august 1691 Spišská Nová Ves, habsburská monarchia
Úmrtie	7. marec 1755 (63 rokov) Spišská Nová Ves, habsburská monarchia
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	mestský a stoličný lekár
Alma mater	Univerzita v Jene, Univerzita v Leidene
Rodičia	Juraj Maleter Zuzana (rod. Langová)
Medicínsky portál  Biografický portál

Ján Maleter (iné zápisy: Malleter alebo Milleter; * 15. august 1691, Spišská Nová Ves – †7. marec 1755, tamže)^[1] bol mestský, stoličný a osobný lekár spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského v Spišskej Novej Vsi. Zaujímal sa o prírodne vedy a bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I. Neskôr spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice.^[1][2]

Život

Narodil sa v Spišskej Novej Vsi pravdepodobne do zemianskej rodiny. Jeho otec bol Juraj Maleter a matka Zuzana rod. Langová.^[1]

Do roku 1714 študoval na Univerzite v Jene. Potom odišiel na univerzitu v Leidene, kde v roku 1717 získal doktorát z medicíny. V Leidene sa zaujímal aj o prírodne vedy a neskôr bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I., ktorú aj sám inštaloval.^[1] Po návrate pôsobil najskôr ako lekár v Spišskej Novej Vsi.^[3] Od roku 1718 bol osobným lekárom spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského.^[1] Následne od roku 1723 zastával úrad stoličného lekára v Levoči, kde sa stal aj súčasne mestským lekárom. Bol obľúbeným domácim lekárom vo viacerých šľachtických a meštianskych rodinách.^[3]

Spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice. V čase, keď územie Uhorska ohrozoval mor obhájil dizertačnú prácu o tzv. uhorskej chorobe (morbus hungaricus), na základe ktorej vydal spis o prevencii a liečení moru zdravotníckej komisie uhorskej miestodržiteľskej rade. Zomrel pravdepodobne 7. marca 1755 v Spišskej Novej Vsi.^[1]

Dielo

• Disertatio inauhuralis medica de morbo csömör Hungaricis endemio, Leiden 1717
• Höchstnöthige Errinerung, wie sowohl die Beahrung, als die Curselbst, bei besorgender Contagions-Zeit anzustellen sie..., Levoča 1737

Referencie

Literatúra

• GYŐRY, Tibor. Magyarország orvosi bibliográphiája, 1472 – 1899 : a Magyarországban és hazánkra vonatkozólag a külföldön megjelent orvosi könyveknek kimutatása. Budapest : Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat, 1900. (A Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat könyvtára.) S. 116, 187. (po maďarsky)
• DUKA, Norbert. Epidémie v Bratislave a na Slovensku do začiatku 19. storočia. Vlastivedný časopis: časopis pre vlastivednú prácu, kultúrnu históriu, pamiatky a múzeá (Bratislava: Obzor), 1973, roč. 19, čís. 22 – 24, s. 33.
• VIDA, Tivadar. Bél Mátyá s kézirata a magyarok öltözködéséről és erkölcseiről. Orvostörténeti közlemények. Communicationes de historia artis medicinae (Budapest: Kiadja a Medicina Könyvkiadó), 1977, roč. 23, čís. 4, s. 127. ISSN 0010-3551. (po maďarsky)

Externé odkazy

• Osobnosti a ocenenia mesta Spišská Nová Ves