Ján Hvozdík
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1929
Biografické údaje
Narodenie	31. marec 1886 Parchovany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	1956 Viedeň, Rakúsko
Politická strana	Hlinkova slovenská ľudová strana
Profesia	pedagóg, jazykovedec
Národnosť	slovenská/maďarská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Politický portál  Biografický portál

Ján Hvozdík, neskôr János Juhász (* 31. marec 1886, Parchovany – † 1957, Viedeň) bol slovenský pedagóg, jazykovedec, spisovateľ a politik HSĽS a RSZML v prvej tretine 20. storočia.

V roku 1907 vyštudoval gymnázium v Košiciach a v štúdiách pokračoval na Budapeštianskej univerzite. Na univerzite spromoval v roku 1914 zo slovanských jazykov. Po ukončení štúdií pracoval ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Košiciach. Neskôr pôsobil ako učiteľ v Bratislave.^[1]

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS. Kandidoval v XXI. volebnom kraji (Prešov). V poslaneckej snemovni zasadal v rozpočtovom, sociálnom, zahraničnom a pôdohospodárskom výbore.^[2] Po procese s Vojtechom Tukom sa jeho politická aktivita znížila. Neskôr sa s politikou HSĽS rozišiel a vstúpil do agrárnej strany, za ktorú z posledného miesta na kandidátke aj kandidoval v parlamentných voľbách v roku 1935.^[3] Istý čas mal aj vlastnú stranu (Sedliacka radikálna strana), ktorá sa však nepresadila. V roku 1943 mu minister vnútra Alexander Mach odňal slovenské štátne občianstvo. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádzalo, že Ján Hvozdík sa v tom čase zdržiaval v cudzine a vyvíjal protištátnu činnosť.^[4] Od roku 1945 sa zdržiaval vo Viedni, kde aj v roku 1956 zomrel.^[1]

V priebehu tridsiatych rokov vypracoval podrobný maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský slovník. V roku 1956 mu v Budapešti vyšiel satirický román Pókhálóban (V pavučine), v ktorom satirickým spôsobom popisoval zákulisie politiky a politikov medzivojnového Československa. Dielo spôsobilo aj menší diplomatický rozruch. Napriek tomu, že osoby vystupujúce v knihe mali pozmenené mená, viacero funkcionárov KSČ sa ešte aj po vyše 25 rokoch v niektorých postavách spoznali, keďže viacerí z nich boli členmi HSĽS.^[1]