A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Botto | |
slovenský romantický básnik | |
Narodenie | 27. január 1829 Vyšný Skálnik, Malohont , stolica Gemersko- Malohontská, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 28. apríl 1881 (52 rokov) Banská Bystrica, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ján Botto |
Ján Botto, pseudonym Janko Maginhradský (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica), bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. Žil v období romantizmu.
Rodina
- Otec: Juraj Botto
- Matka: Katarína Gajdáčova
Životopis
Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skálniku, pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch v rodnom Malohonte, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol romantický básnik, autor balád a povestí.
Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.
Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období.
Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity.
Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu.
Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi).
Charakteristika
Botto patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu. Bol najmladším štúrovským básnikom. Jediný z nich neštudoval v Bratislave, nezúčastňoval sa na prácach v Ústave reči a literatúry československej a stretol sa s Ľudovítom Štúrom. Stretol sa aj s myšlienkami bratislavskej mládeže v Levoči pod vedením Jána Francisciho a svojimi dielami sa zaradil medzi najlepších zo Štúrovej básnickej školy. Celý život sledoval pozorne slovenské národné a kultúrne úsilia a podporoval ich. Agitoval a zbieral na Maticu slovenskú. S príspevkom dvesto zlatých sa stal zakladateľom a patrónom revúckeho slovenského gymnázia.
Vplyv štúrovcov
Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších vecí, ktoré ho ovplyvnili, bolo práve štúdium v Levoči. Ešte v roku 1856 založil pri levočskom lýceu podľa bratislavského vzoru Slovenskú spoločnosť Michal Hlaváček, v ktorej si národne uvedomelí študenti doplňovali vedomosti hlavne zo slovenskej gramatiky, literatúry a histórie. Učili sa samostatne vystupovať, na spoločné zasadnutia prinášali vlastné náučné a beletristické práce a sami si ich posudzovali. Väčšinou sa zaoberali poéziou. To vysvetľuje Bottov neskorší vzťah k poézii a jeho zameranie na básnické skladby, no básnicky sa začal prejavovať už v Levoči.
Predrevolučné roky 1840 – 1847
Táto spoločnosť vydala roku 1840 výber zo svojej poézie v almanachu Jitřenka. Takmer okamžite bol almanach zakázaný, kvôli slovanskému charakteru básní, maďarskou tlačou. Výsledkom tejto udalosti bol zákaz slovenských spoločností na všetkých vyšších školách okrem Bratislavy, Levoče a Banskej Štiavnice. V roku 1843 pozbavil bratislavský cirkevný konvent Ľudovíta Štúra námestníctva profesora Katedry reči a literatúry československej. Na protest opustilo bratislavské lýceum dvadsať študentov. Trinásti odišli do Levoče, lebo tamojšie lýceum bolo prakticky v slovenských rukách. So študentmi z Bardejova odišiel aj Štúrov spolupracovník Ján Francisci. Ján Francisci mal na Bottu veľký vplyv, ktorý okrem iného zbieral s Pavlom Dobšinským slovenské ľudové piesne a rozprávky. Botto taktiež začal zbierať ľudovú slovesnosť, čo sa odzrkadlilo v jeho tvorbe. Jeho zbierka povestí vyšla u Pavla Dobšinského. Aj po posilnení Spoločnosti bratislavskými študentmi bolo jej postavenie neisté, kým ju roku 1845 definitívne nezakázali. Ján Francisci v Levoči zostal a združil slovenskú mládež do súkromnej Jednoty mládeže slovenskej. Mladý Botto sa už ako šestnásťročný člen Jednoty zriekol pitia a fajčenia. Takéto združenia boli aj v iných mestách a všetky sa združili do Jednoty mládeže slovenskej pod vedením Francisciho až do revolučnej jari roku 1848, kedy zanikla. V roku 1846 sa zúčastnil na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol.
Tvorba
Ján Botto bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a tu sa ukázalo Bottovo nadanie, keď prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Tento pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia, keď slovenský literárny romantizmus nadobúda vyhranenejšiu podobu. Hlásil sa k Francisciho ideovo-umeleckému programu a usilovne tvoril. Až do svojho odchodu z Levoče roku 1847 patril medzi najusilovnejších účastníkov Jednoty. Medzi svojimi druhmi sa vyznačil ako najplodnejší a najnadanejší. Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie), neskôr prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol.
Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období. Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady, ktoré neaktualizoval, ale rešpektoval postupy baladického žánru. Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova.
Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Okrem vlastnej tvorby a zbierania ľudovej slovesnosti tiež prekladal zo slovanskej a maďarskej poézie (Mickiewicza, Chomiakova a Petöfiho).
Diela
Alegorické skladby
- – Svetský víťaz
- – Povesti slovenské
- 1846 – Báj na Dunaji
- 1847 – K mladosti
- Poklad Tatier
- Obraz Slovenska
- Orol, Orol vták
Balady
- Dva hroby
- Z vysokých javorov lístočky padajú
- Tajný šuhaj
- Práčka na Rimave
- Rimavín
- Žltá ľalia
- Ctibor
- Margita a Besná
- Lucijný stolček
Vlastenecké a príležitostné básne
- Vojenské piesne
- Duma nad Dunajom
- K holubici
- Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
- 1861 – Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
- 4. august 1863, pri príležitosti vzniku Matice slovenskej
- Nad mohylou J. Kollára
- Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
- Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
- K hodom Slávy
- 12. január 1870
- Vrahom
- vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učastinárského spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej
- Pochod
- Kukučka
- Sen Babylonov
Skladby
- 1846 – Pieseň Jánošíkova
- 1858 – Krížne cesty
- 1862 (publikované) – Smrť Jánošíkova (vznik 1846-1858)
- o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise
Ľudové povesti
- 1846 – Báj na Dunaji
- Báj Maginhradu
- Báj Turca
- Povesť bez konca
Ďalšie
- 1880 – Spevy Jána Bottu, súbor jeho poézie
- Ohlas ukrajinskej dumky
- Krakoviaky
- Pochod juhoslovanský
- Ohlas srbskej piesne
- Čachtická pani
Pamiatky
- pamätná tabuľa v Banskej Bystrici na Lazovnej ul. č. 11 na dome, kde žil a zomrel
- rukopisná pozostalosť v LAMS
- rodný dom vo Vyšnom Skálniku s pamätnou tabuľou (1967)
- náhrobný pomník a hrob v Banskej Bystrici
- pamätná izba a pamätník v rodisku (1967)
Literatúra
- Slovenský biografický slovník, I. zv. (A - D). Martin : Matica slovenská, 1986, s. 307 – 308.
- VONGREJ, Pavol: Dvaja romantici : prípad Janko Kráľ a Ján Botto. Martin : vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. 240 s. ISBN 80-7090-288-4
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ján Botto
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Botto
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrikeevajelického zboru v Nižnom Skálniku; záznam číslo 1
- Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Banskej Bystrici
- Ján Botto (zlatyfond.sme.sk)
- Dielo Smrť Jánošíkova PDF
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk