Ján Aponi
uhorský šľachtic (barón) a pustovník
Obraz Jána Aponiho z roku 1618, na ktorom sa mu zjavuje sv. Katarína Alexandrijská.
Iné mená	Ján Apponyi, János Apponyi
Úmrtie	1617 Jablonica, Habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Bydlisko	Jablonica
Štátna príslušnosť	Habsburská monarchia/Uhorsko
Aktívne roky	pustovník: 1617
Biografický portál

Barón Ján Aponi z Veľkých Oponíc (staršie: Ján Apponyi, maď. Apponyi János; latinsko-maďarská podoba prídomku: de Appony; † 1617, Jablonica, habsburská monarchia, dnes Slovensko) bol uhorský šľachtic a pustovník, syn bohatého grófa z Jablonice (maď. Jablánc) v Bratislavskej stolici z rodu Aponiovcov. Podľa legendy, ktorá sa viaže k už zaniknutému Kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach, sa rozhodol viesť život pustovníka, ale po násilnom odvlečení domov k rodičom zomrel. Je uctievaný ako „kandidát svätosti“.

Podľa legendy zaznamenanej v spise Bénia Nagya sa mladý Ján uchýlil k pustovníckemu životu a v jaskyni, ktorá sa nachádzala za hlavným oltárom kostola sv. Kataríny na hraniciach obce Naháč v Bratislavskej stolici, Jánovi zjavila sv. Katarína Alexandrijská, ktorá mu povedala, aby na danom mieste postavil kostol na jej počesť.

Podľa staršieho záznamu, rukopisu františkána Jena Kósu (* 1714 – † 1783) o dejinách rádu z roku 1768, sa sv. Katarína zjavila „jednému obyvateľovi Dechtíc, keď sa tam modlil. Panna mu vnukla – podľa tradície – aby postavil na tomto mieste kaplnku.“ Drevenú kaplnku podľa rukopisu postavili obyvatelia Dechtíc z vlastných prostriedkov a navštevovali ju mnohí veriaci z okolia, medzi nimi „muž menom Ján, ktorý pochádzal zo znamenitej a starej rodiny Apponyiovcov“. Kósa ďalej uvádza, že Ján sa tam rozhodol „vnuknutím Ducha Svätého“ začať žiť pustovnícky život a usadil sa v jaskyni v blízkosti kaplnky, kde sa mu zjavila sv. Katarína. Ján sa nedal presvedčiť prosbami ani zastrašiť vyhrážkami príbuzných a priateľov, aby od pustovníckeho života, ktorý „nie je hoden jeho pôvodu“ upustil a keď ho napokon násilím odvliekali do rodičovského domu „prial , aby radšej zomrel, akoby ho mali odtrhnúť od služby Bohu, ktorému sa on celý oddal, alebo akoby ho mali pošpiniť krásy tohoto sveta“ a napokon „v tichosti prvú noc zomrel“. Na mieste jaskyne resp. kaplnky bol v roku 1618 postavený kostol a kláštor zasvätený sv. Kataríny Alexandrijskej.

O pustovníkovi Jánovi Aponim zahrali študenti jezuitského gymnázia v Košiciach (1763) a v Budíne (1767) školskú drámu.