Leopard snežný
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) mačkovité (Felidae) Podčeľaď (subfamilia) veľké mačky (Pantherinae) Rod (genus) Uncia Druh (species) leopard snežný (U. uncia)
Vedecký názov
Panthera uncia Schreber, 1775
Synonymá
irbis vrchovský
Rozšírenie leoparda snežného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Leopard snežný^[1] (iné názvy: irbis vrchovský^[1], ľudovo alebo pomiestne irbis^[2][3], ľudovo snežný leopard^[4]; lat. Panthera uncia alebo staršie Uncia uncia) je druh mačkovitej šelmy z podčeľade veľkých mačiek (Pantherinae) obývajúci horské pásma Strednej Ázie. V minulosti bol zaradený do monotypického rodu irbis (Uncia), dnes je v rode Panthera (2023).

Je to stredne veľká mačka s krátkymi končatinami, širokými labami a silným a veľmi dlhým chvostom. Má širokú, okrúhlu tvár a krátke, zaoblené uši. Srsť je svetlosivá až žltosivá s tmavými škvrnami a rozetami. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg.

Na život uprednostňuje horské oblasti a hornaté stepi, skalnaté krovinaté planiny a otvorené ihličnaté lesy v nadmorských výškach od 600 (Džungársky Alatau) do 6 000 (Himaláje) metrov. Je to teritoriálne zviera, ktorého územie môže mať rozlohu viac ako 1 000 km². Loví najmä kopytníky, ale aj menšie zvieratá, ako sú hlodavce, zajace a vtáky. Dôležitou súčasťou jeho potravy sú aj rastliny.

Ako jedna z mála mačkovitých šeliem má špecifické obdobie pôrodov, okolo mája. Mačiatka, zvyčajne dve alebo tri, sú po narodení slepé a veľmi zraniteľné, vážia približne 450 g. Matka sa o ne stará 18 až 22 mesiacov a odstavené sú vo veku 2 až 3 mesiacov.

V Červenom zozname IUCN je zaradený do zraniteľných druhov (2017). Vo voľnej prírode žije 4 000 až 8 700 jedincov. Hlavnými hrozbami sú strata prirodzeného prostredia, pokles populácie koristi, konflikty s ľuďmi za útoky na hospodárske zvieratá a pytliactvo. V budúcnosti ho môže ohroziť aj zmena klímy.

Etymológia

Názov „leopard snežný“ alebo „snežný leopard“ odkazuje na vysokohorské prostredie a podobnosť vzhľadu s leopardom škvrnitým. Týmto názvom sa označuje v mnohých jazykoch, napr. v angličtine je to snow leopard, v nemčine Schneeleopard, v taliančine leopardo delle nevi, v ruštine снежный барс (synonymum názvu ирбис).

Slovo „irbis“ pochádza z mongolčiny.^[5] Do slovenčiny sa dostalo prostredníctvom ruštiny. Je to jedno z pomenovaní, ktoré uvádza Ján Svatopluk Presl vo svojom diele Ssavectvo. Rukověť soustavná k poučení vlastnímu (1834).^[6]

Rodové meno „Panthera“ pochádza z gréckeho πάνθηρ (panthēr), čo je názov pre leoparda škvrnitého, ktorý je typovým zástupcom rodu. Zložený je zo slov pan („všetko“) a thēr („korisť“), spolu teda „všetko je korisť“ – narážka na to, že leopard a jeho príbuzní sú vrcholoví predátori.^[7][8]

Latinský názov druhu (a predtým aj rodu) „uncia“, ako aj anglický názov „ounce“ (synonymum pre snow leopard), je odvodený z francúzskeho once. Pôvod tohto slova možno vysledovať až ku gréckemu názvu pre rysa λύγξ (lunx),^[9] ktorý bol prevzatý do starofrancúzštiny ako lonce a následne zmenený na ounce alebo once.^[7]

V Indii sa leopard snežný nazýva bharal-mar či bharal-hai, čo znamená „zabijak nahurov“ a odkazuje na hlavnú korisť tejto mačky.^[10]

Taxonómia

Autorom prvého vedeckého opisu leoparda snežného bol nemecký lekár a prírodovedec Johann von Schreber, ktorý v roku 1775 opísal tento druh pod menom Felis uncia. V roku 1831 bol zmenený na Felis irbis (Christian Ehrenberg) a v roku 1855 na Felis uncioides (Thomas Horsfield).^[11]

V roku 1930 britský zoológ Reginald Innes Pocock použil názov Uncia uncia a leopard bol tak preradený do monotypického rodu Uncia.^[11][12] Začiatkom 21. storočia však fylogenetické štúdie ukázali, že je úzko príbuzný so zástupcami rodu Panthera,^[13][14][15] kam patrí aj dnes (2023).

Výsledky fylogeografickej analýzy z roku 2017 naznačujú, že sa pravdepodobne rozpadá na tri geograficky izolované poddruhy:^[16]

• P. u. uncia (Pamír)
• P. u. irbis (Mongolsko)
• P. u. uncioides (Himaláje, provincie Čching-chaj)

Príbuzenský vzťah v rodu Panthera

Kladogramy žijúcich zástupcov na základe štúdie z roku 2015. Prvý kladogram je založený na jadrovom genóme, druhý kladogram na mitochondriálnom genóme.^[17] Naznačujú, že najbližším príbuzným leoparda snežného môže byť tiger (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2006^[18]), ale aj lev (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2008 a 2011^[19]).^[17]

Výskyt a populácia

Vyskytuje sa v pohoriach Strednej Ázie. Preferuje horské oblasti a hornaté stepi, skalnaté krovinaté planiny a otvorené ihličnaté lesy vo výškach od 600 (v zime) do 6 000 m n. m. (v lete).^{[20][21][22][23]} Areál výskytu leoparda snežného je veľmi rozsiahly, pokrýva celkovú plochu 1,2 až 2,8 milióny km². Väčšina týchto šeliem žije v Číne (cca 60 %).^{[20][21][24][25]}

Oblasť výskytu (12,^[20][25][26] možno 13 štátov^[27][28][29]): Afganistan, Bhután, Čína, India, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan.^[20][25][30] Možno prenikol aj na sever Mjanmarska,^[27][29] ale výskyt akutálne nie je potvrdený.^[20][26]

Ekoregióny: Altaj, Čcheng-tchuan-šan, Džungársky Alatau, Gobi, Himálaje, Hindúkuš, Changaj, Karakoram, Kchun-lun, Pamír, Sajany, Tibetská náhorná plošina, Ťanšan, Zaalajský hrebeň.^[20][28]

Odľahlé horské oblasti v Strednej Ázii, ktoré sú domovom tejto šelmy, a jej skrytý spôsob života znemožňujú presnejšie stanoviť početnosť populácie. Rôzne autority odhadujú, že sa tu pohybuje od 4 000 do 8 700 divoko žijúcich jedincov.^{[20][25][28][30]} Podľa IUCN možno len 2 700 až 3 400 dospelých jedincov.^[20]

Charakteristika

Leopard snežný vyzerá vďaka svojej hustej srsti veľmi mohutne, ale je menší a ľahší ako priemerný leopard škvrnitý. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. V ramenách je vysoký približne 60 cm a telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg.^[21][11] Dospelé samce zvyčajne vážia 45 až 55 kg, samice 22 až 40 kg.^[10][44]

Husto osrstený a veľmi dlhý chvost (takmer rovnako dlhý ako zvyšok tela) je pokrytý hrubou vrstvou tuku. Pri skákaní, šplhaní a balansovaní na úzkych skalných rímsach mu pomáha udržiavať rovnováhu a pri odpočinku ho má omotaný okolo tela, aby sa udržal v teple. Leopard snežný sa veľmi dobre pohybuje aj v náročnom teréne a má veľké skokanské schopnosti podobne ako puma, hoci údajnú rekordnú vzdialenosť až 15 metrov (prekonaných jedným odrazom) je ťažké potvrdiť. Ďalším výsledkom adaptácie na vysokohorské, chladné a často zasnežené prostredie je jeho zväčšená nosová dutina a široké nosové kosti, ktoré umožňujú predhriatie vzduchu pred vstupom do pľúc, a široké chlpaté laby, ktoré slúžia ako snežnice.^{[10][21][22][23]}

Základná farba srsti je svetlosivá, ktorá môže v kontraste s čiernymi škvrnami vyzerať takmer bielo. Varianty sfarbenia sa pohybujú od svetlosivej po krémovú alebo dymovo sivú; spodná časť tela je svetlejšia, často takmer biela. Prítomné môžu byť aj svetložlté odtiene. Tmavohnedé až čierne škvrny na chrbte, bokoch a chvoste majú podobu kruhov alebo roziet, ktorých vnútorná strana je často tmavšia. Len na hlave, krku a nohách sú rozety nahradené škvrnami. Srsť je veľmi hustá (až 4 000 chlpov na cm²), aby ho chránila pred extrémnym chladom. V zime dosahuje srsť na chrbte dĺžku 5 cm a na bruchu až 12 cm. V lete je srsť kratšia.^[10][21][22] Podobne ako v prípade tigrov alebo iných leopardov je vzor a sfarbenie každého jedinca unikátne.^[10]

Uši sú krátke tupo zaoblené a v zime takmer skryté v dlhej srsti.^[23] Oči sú veľké, okrúhle a bledé, vytvárajú dojem, že sa neustále pozerá do diaľky.^[10] Dúhovka je svetlozelená alebo sivá.^[10] Hmatové fúzy (vibrisy) sú biele a čierne, dlhé až 10 cm.^[23]

Dospelý leopard snežný má rovnako ako väčšina ostatných mačkovitých šeliem celkom 30 zubov. Zubný vzorec vyzerá takto: ${\displaystyle {3 \over 3}{1 \over 1}{3 \over 2}{1 \over 1}}$.^[21][22] Jeho špičáky sú dlhé okolo 28 mm a sú štíhlejšie ako u ostatných druhov rodu Panthera.^[45]

Leopard snežný disponuje celou škálou zvukov a prejavov podobných ostatným mačkám, ale kvôli fyziológii jeho hrdla, konkrétne stavbe hlasiviek, nedokáže revať, podobne ako puma.^[11][46][47] Najhlasnejšie sa tak prejavuje hlbokým a tiahlym stonavým volaním v období rozmnožovania.^[22]

Správanie

Okrem obdobia rozmnožovania je osamelý a aktívny väčšinou za úsvitu, za súmraku a v noci, ale môže byť aktívny aj počas dňa. Keď neloví, odpočíva v blízkosti skalnatých hrebeňov, ktoré poskytujú dostatok tieňa a slúžia ako pozorovateľňa.^[10][21][22]

Veľkosť teritórií závisí od počtu dostupnej koristi. V oblastiach s dobrými loveckými podmienkami zaberá jeden leopard snežný plochu s rozlohou od cca 15 do 40 km², v oblastiach so slabou dostupnosťou koristi, ako je Mongolsko, až plochu 1 000 km². Teritóriá samcov a samíc sa často výrazne prekrývajú.^{[10][21][22][20][24]} Za potravou alebo z iných dôvodov denne môže prejsť až 28 km, ale často len 1 až 7 km, v závislosti od prostredia.^[24] Svoje územie si značia rôznymi spôsobmi – väčšinou močom a trusom, ale tiež škrabaním pazúrov po zemi alebo kôre stromov, alebo trením hlavy, tváre a krku.^[10]

Leopard snežný je schopný zabiť väčšinu zvierat vo svojom areáli, snáď okrem dospelého samca jaka. No napriek tomu takmer vôbec neútočí na človeka. Hoci je to statná a silná šelma, ktorá by mohla človeka vážne zraniť alebo dokonca usmrtiť, ľahko sa nechá odohnať od zabitých hospodárskych zvierat bez toho, aby sa postavila na odpor.^{[10][22][23][24]} Leopard snežný opustí svoju korisť aj vtedy, keď ho odháňa i len dieťa ozbrojené palicou. Bolo zaznamenaných niekoľko prípadov, keď sa leopard pri konfrontácii s človekom vôbec nebránil, čo malo za následok dokonca smrť mačky. V sovietskej správe sa uvádza príbeh pastiera, ktorý pri jedle vo svojom salaši chytil túto mačku za chvost, vytiahol ju von a potom ju s pomocou ostatných dedinčanov celkom ľahko ukameňoval, zatiaľ čo leopard sa ani nepokúsil zachrániť si život. Podľa Helen Freemanovej z organizácie Snow Leopard Trust môže toto krotké správanie súvisieť s veľmi zriedkavým kontaktom s človekom.^[10]

Potrava

Hlavnou korisťou leoparda snežného sú rôzne kopytníky; horské kozy, kozorožce a ovce s priemernou hmotnosťou 55 až 76 kg,^[24] ako napríklad nahur modrý (Pseudois nayaur), argali altajský (Ovis ammon), urial (Ovis orientalis), kozorožec sibírsky, koza skrutkorohá, tahr (Hemitragus jemlahicus), a potom menšia korisť, ako napríklad svište, hraboši, pískavky, zajace, myši a rôzne vtáky. V niektorých oblastiach sa korisťou stávajú aj druhy, ktoré nie sú výslovne spojené s vysokohorskými biotopmi, ako napríklad ázijský osol (Equus hemionus), kabar (Moschus sp.), diviak, jeleň a gazela. Ak nie je dostatok koristi, lovia aj domáce alebo hospodárske zvieratá, ako sú ovce, kozy, mladé jaky, hovädzí dobytok, osly, kone či psy. Živia sa tiež značným množstvom vegetácie, najmä trávou a vetvičkami na podporu trávenia.^{[10][11][21][22][48]}

Jeden dospelý nahur (koza), typická potrava, vydrží leopardovi snežnému približne dva týždne (10 – 15 dní), kým sa opäť vydá na lov.^[24][44] Dospelý jedinec teda uloví približne 20 – 30 dospelých nahúrov za rok.^[44] V zajatí potrebuje asi 1,5 kg mäsa denne.^[10] Samica s mláďatami dokáže jedného nahura zožrať za menej ako dva dni.^[10]

Pri hľadaní potravy sa leopard snežný často pohybuje po horských hrebeňoch a sleduje tok riek alebo migračné trasy zvierat. Inokedy svoju korisť prepadáva zo zálohy. Keď zbadá potenciálnu obeť, snaží sa k nej nenápadne priblížiť na niekoľko desiatok metrov, pričom sa striedavo ukrýva za skalami alebo balvanmi. Ako úkryt často využíva tiež vyvýšené skaly a v takom prípade môže svoju obeť prekvapiť zhora. Keď sa odváži zaútočiť, dlhými skokmi (6 – 7 m) ju prenasleduje až 200 alebo 300 metrov, pričom tak môže využiť nešikovnosť svojej obete v ťažkom teréne. Ak je korisť už na dosah, vrhne sa na ňu a prednými nohami ju zrazí na zem, následne ju zabije uhryznutím do krku. Korisť odtiahne na bezpečné miesto a ukryje ju pod skalami alebo v húštinách, aby sa k nej nedostali dotieravé supy alebo vrany, prípadne väčšie dravce, ako sú medvede či vlci. V blízkosti koristi sa zdržiava niekoľko dní a opakovane sa vracia, aby sa nakŕmil. Počas rozmnožovania dvojica leopardov niekedy loví spoločne. Vtedy sa im môže podariť uloviť aj dvojročného medveďa Ursus arctos isabellinus, poddruh medveďa hnedého.^{[10][21][22][23][44][49]}

Rozmnožovanie

Leopardy snežné sú samotárske zvieratá a stretávajú sa len počas obdobia párenia, ktoré prebieha od januára do marca, vzácnejšie do apríla (napríklad v Ladaku od konca marca do apríla^[10]). V týchto mesiacoch častejšie zanechávajú pachové stopy a vydávajú hlboké, tiahle stonavé volania.^[10][21][22]

Ruje samice zvyčajne trvá 2 až 12 dní, cyklus 15 až 39 dní.^[44] Párenie prebieha počas krátkeho obdobia troch až šiestich dní a samotná kopulácia sa uskutočňuje približne 12 až 36-krát za deň.^[10] Každý pohlavný akt trvá od 15 do 45 sekúnd.^[10] Obdobie gravidity samice trvá 90 až 105 dní.^[10][21][22] V jednom vrhu je jedno až päť mláďat, zvyčajne však dve alebo tri, ktoré sa rodia od apríla do júna v jaskynnom úkryte či skalnej štrbine vystlanom chlpmi.^[21][23][44] Veľkou raritou je sedem mláďat.^[44] O mláďatá sa stará iba samica. Mačiatka sú po narodení slepé a vážia približne 450 g (300 až 600 g).^[21][11] Asi po siedmich dňoch sa im otvoria oči a približne po dvoch mesiacoch prvýkrát prijímajú pevnú potravu.^[21][10] Medzi druhým a štvrtým mesiacom začínajú mláďatá sprevádzať svoju matku na love. Zostávajú s ňou 18 až 22 mesiacov, čo znamená, že každá samica porodí mladé raz za dva roky. Súrodenci môžu zostať spolu ešte krátky čas po osamostatnení.^[10][21][23]

V zajatí pohlavne dospievajú približne vo veku dvoch až troch rokov, ale často sa rozmnožujú ešte neskôr.^[21][24] Údaje o priemernom alebo maximálnom veku voľne žijúcich jedincov nie sú k dispozícii. Správa ruskej pobočky WWF z roku 2002 uvádza ako najdlhší zdokumentovaný vek leoparda snežného vo voľnej prírode 13 rokov. V zajatí sa najstarší známy jedinec dožil takmer 26 rokov (25 rokov a 10 mesiacov),^[50][51] no podľa niektorých zdrojov až 28 rokov.^[27] Zrejme okolo 15. roku života strácajú schopnosť reprodukcie,^[44] pričom najaktívnejšie sú vo veku od 3 do 12 rokov.^[52]

Prirodzení nepriatelia

Keďže je leopard snežný vrcholovým predátorom, má len málo prirodzených nepriateľov, prakticky žiadnych. V nižších polohách sa môže stretávať s vlkom dravým, na južnej hranici svojho areálu iba s leopardom škvrnitým. Môže sa dostať do kontaktu aj s vysokohorskými vlkmi, tzv. dhouly, nad ktorými má však zjavne navrch, aj keď sú v početnej prevahe.^[10][21]

Parazity a choroby

Boli zaznamenané tieto choroby a endo- alebo ektoparazity: toxoplazma obyčajná (Toxoplasma gondii) a iné kokcídie (Coccidia sp.), lamblie črevné (Giardia sp.) a tiež rôzne druhy hlístovcov (nematódov); vlasovec psí (Dirofilaria immitis), škrkavka šelmí (Toxascaris leonina), nitkovky (Trichuris sp.), Ascaris sp. (škrkavky z čeľade Ascarididae) nebo Strongyles sp. (nematódy čeľade Strongylidae). Z ektoparazitov sú to napríklad Notoedres cati (mačací svrab), zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei) či Demodex sp. (rod malých roztočov, ktoré žijú vo vlasových folikuloch cicavcov alebo v ich blízkosti).^[21]

Hrozby a ochrana

Hlavnými hrozbami sú strata prirodzeného prostredia, úbytok populácie zvierat, ktoré slúžia ako prirodzená potrava, konflikty s ľuďmi za útoky na hospodárske zvieratá, pytliactvo a nelegálny obchod s jeho kožami a časťami tiel.^[20][21][28]

V Tibete a Mongolsku sa jeho koža stala súčasťou tradičného odevu, mäso sa používa v tradičnej tibetskej medicíne na liečbu problémov s obličkami a kosti sa používajú v tradičnej čínskej a mongolskej medicíne napríklad na liečbu reumatizmu. V rokoch 1907 – 1910 predstavoval celosvetový ročný úlovok 750 – 800 kusov a o približne 100 rokov neskôr, v rokoch 2003 až 2016, bolo každoročne upytlačených 220 – 450 leopardov snežných (hoci miera odhalenia expertov nižšia ako 38 % naznačuje, že počet pytliakov môže byť oveľa vyšší), čo môže predstavovať až 13 % svetovej populácie, ak budeme brať do úvahy globálny odhad podľa IUCN (t. j. 2 700 – 3 400 dospelých divoko žijúcich jedincov).^[20][23][53] Napríklad v Číne sa ročne zabije 103 až 236 zvierat, v Mongolsku 34 až 53, v Pakistane 23 až 53, v Indii 21 až 45 alebo v Tadžikistane 20 až 25 zvierat.^[53] Prieskum čínskych webových stránok v roku 2016 odhalil 15 ponúk s celkovým počtom 44 produktov – koža, špičáky, pazúry alebo aj jazyk.^[53]

Orientáciu na hospodárske zvieratá možno pozorovať v mnohých oblastiach výskytu leoparda snežného a je spôsobená poklesom populácie prirodzenej koristi alebo degradáciou biotopu. Tam, kde loví domáce a hospodárske zvieratá, dochádza ku konfliktom s ľuďmi.^{[21][20][48][54]} K predácii dochádza častejšie v zime. Za obeť padajú prevažne tie zvieratá, ktoré sa voľne pasú a sú bez väčšieho dozoru či zaistenia. Ročné straty dobytka sa pohybujú od 1 % po viac ako 12 %.^[24] Na Tibetskej náhornej plošine boli začiatkom 90. rokov 20. storočia priemerné straty vyčíslené na 2 % na jednu dedinu a v niektorých oblastiach mohli vzrásť až k 9,5 %.^[44] V Nepále v Chránenej oblasti Annapurna ukázala analýza trusu snežných leopardov prítomnosť zvyškov domácich zvierat v 17,8 % prípadov a v zime až v 39 % prípadov.^[44] V Ladaku napadli v zimných mesiacoch 1983/1984 15 dedín a usmrtili pri tom 95 oviec a kôz a jedného jaka. V Mongolsku bol v roku 1990 podniknutý výskum na území o rozlohe 200 km², pričom sa zistilo, že irbisy zabili ôsmim miestnym rodinám 13 kôz a oviec, 16 koní a 7 jakov.^[10]

V budúcnosti ho môžu ohroziť aj klimatické zmeny. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa priemerná ročná teplota v južnej Ázii a Tibete do roku 2080 alebo 2099 zvýši o 3 až 4 °C a zároveň sa zvýši ročný úhrn zrážok. Očakáva sa, že tieto teplejšie a vlhšie podmienky budú mať za následok nárast lesných porastov vo vysokohorských oblastiach. Výsledky naznačujú, že v dôsledku tohto posunu stromovej línie môže dôjsť k strate približne 30 % jeho biotopu v Himalájach.^[21]

Ochrana

Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) ho od roku 2017 zaraďuje medzi zraniteľné druhy, ale dlhé roky bol zaradený medzi ohrozené.^[20] Uvedený je v CITES v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod.^[44] Od roku 1985 je zaradený do prílohy I. Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) medzi ohrozené druhy.^[55] V Kirgizsku je lov leoparda snežného zakázaný od roku 1950.^[56] V Indii má najvyšší stupeň ochrany podľa zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov z roku 1972 a jeho lov sa tam trestá odňatím slobody na 3 až 7 rokov.^[35] V Nepále je zákonom chránený od roku 1973 a páchateľovi môže hroziť trest 5 až 15 rokov alebo pokuta.^[57] V Červenej knihe Sovietskeho zväzu je zapísaný od roku 1978 a v Červenej knihe Ruskej federácie je stále zapísaný ako ohrozený vyhynutím.^[58] V Afganistane je lov zakázaný od roku 1986.^[59] V Číne je zákonom chránený od roku 1989; lov a obchodovanie aj len s časťami jeho tela je trestný čin, za ktorý hrozí konfiškácia majetku, pokuta alebo 10 rokov odňatia slobody.^[60] V Bhutáne je chránený od roku 1995.^[33] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.