Graf závislosti koeficientu teplotnej rozťažnosti na podieli niklu v niklovej oceli

Invar je zliatina železa a niklu v pomere 36 percent niklu a 64 % železa,^[1] s malou prímesou uhlíka a chrómu.
Túto zliatinu vynašiel v roku 1896 švajčiarsky fyzik Charles Edouard Guillaume, za čo dostal v roku 1920 Nobelovu cenu za fyziku.

Významnou vlastnosťou invaru je veľmi nízky koeficient teplotnej rozťažnosti α = 1.2 × 10^-6 K^-1, čo umožňuje vyrábať z neho súčiastky, ktorých rozmery sú veľmi málo ovplyvnené zmenami teploty.^[2] Používa sa napr. v hodinárstve, topografii, optických prístrojoch ai.

Referencie

1. ↑ Material Data Sheet Alloy 36 . . Dostupné online. (anglicky)
2. ↑ DAVIS, Joseph R.. Alloying: Understanding the Basics.  : ASM International. ISBN 0-87170-744-6. S. 587–589.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Invar

Externé odkazy

Chemický portál

• What is Invar?, Antica Orologeria Lamberlan

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Invar na českej Wikipédii a Invar na anglickej Wikipédii.