Indigové deti sú, podľa pseudovedeckého konceptu new age hnutia, deti ktoré majú špeciálne, nezvyčajné a niekedy nadprirodzené črty alebo schopnosti.^[1][2][3] Tento termín vznikol na základe konceptov vytvorených Nancy Ann Tappeovou^[4] v sedemdesiatich rokoch, ktoré boli neskôr rozšírené Janou Toberovou a Leeom Carrollom. Myšlienka indigových detí bola neskôr spopularizovaná po publikácií tematických kníh v neskorých deväťdesiatich rokoch a vydaní niekoľkých filmov v nasledujúcom desaťročí. Interpretácie presvedčenia o indigových deťoch siahajú od pokladania ich za ďalšie štádium ľudského vývinu, v istých prípadoch pripisovania im paranormálnych schopností, ako napríklad telepatiu, až po presvedčenie, že sú empatickejšie a kreatívnejšie ako ich rovesníci.

Síce neexistujú žiadne vedecké výskumy, ktoré by utvrdzovali ich existenciu, alebo im pripisované črty, fenomén indigových detí sa pozdáva rodičom, ktorých deti boli diagnostikované s poruchami učenia a rodičom, ktorí chcú veriť, že ich deti sú jedinečné. Kritici odsudzujú takýto pohľad ako spôsob, ktorým sa rodičia vyhýbajú hľadaniu pediatrickej liečby alebo psychiatrickej diagnózy pre svoje dieťa. Zoznam čŕt opisujúci takéto deti bol zas kritizovaný za svoju nadmernú neurčitosť, čo umožňuje ich aplikovanie skoro na hocijaké dieťa.

Pôvod

Pojem „indigové deti" prvý raz opísala parapsychologička a samozvaná synestetička Nancy Ann Tappeová, ktorá tento koncept rozvila v sedemdesiatich rokoch. Tappeová vydala knihu Understanding Your Life Through Color (Pochopenie Svojho Života Skrz Farbu) v roku 1982,^[5] kde tvrdilla, že si v polovici šesťdesiatich rokov začala všímať zvýšený počet detí narodených s „indigovou" aurou^[6][7] (v iných publikáciách Tappeová tvrdí, že táto indigová aura pochádza zo „životných farieb" detí, ktoré dokáže vidieť kvôli synestézií^[8]). Jej nápad bol neskôr spopularizovaný vďaka knihe The Indigo Children: The New Kids Have Arrived (Indigové Deti: Nové Deti Prišli), napísanej manželským párom svojpomocných lektorov Leeom Carrollom a Janou Toberovou.^[9] V roku 2002 sa na Havaji konala medzinárodná konferencia o indigových deťoch, ktorej sa zúčastnilo 600 ľudí. Neskôr sa konali konferencie aj na Floride a v Oregone. Na túto tému bolo taktiež natočených niekoľko filmov, vrátane dvoch anglických celovečerných filmov z roku 2003^[10] a 2005, a dokumentárneho filmu z roku 2005 (obe filmy z roku 2005 režíroval James Twyman, new age spisovateľ).^[11]

Tvrdená charakteristika

Opisy indigových detí tvrdia, že:

• Sú empatické, zvedavé a majú silnú vôľu
• Priatelia a rodina ich považujú za čudné
• Majú jasný zmysel seba-definície a účelu
• Od raného detstva preukazujú silnú vrodenú podvedomú spiritualitu (ktorá samozrejme nepodnecuje priamy záujem o duševnú či náboženskú oblasť)
• Majú silný pocit, že si „zaslúžia byť na svete"

Iné údajné črty:^[7][9]

• Vysoký inteligenčný kvocient
• Vrodená intuitívna schopnosť
• Odolnosť voči strnulým, regulovaným formám autority

Podľa Toberovej a Carrolla môžu mať indigové deti problémy v konvenčných školách kvôli odmietaniu strnulej autority a väčšej múdrosti či skoršej duševnej vyspelosti v porovnaní so svojimi učiteľmi.^[11]

Podľa výskumného psychológa Russella Barkleyho, new age hnutie ešte nevyprodukovalo žiadny empirický dôkaz o existencií indigových detí, keďže črty im často pripisované sú priamo späté s Forerovým efektom - sú také neurčité, že môžu opísať skoro každého. Mnohí kritici vidia koncept indigových detí ako tvorený z veľmi všeobecných čŕt, klamlivej diagnózy, ktorá je iba alternatívou lekárskej diagnózy, bez štipky vedy či štúdií, ktoré by ju podporovali.^[7][12] Nedostatočný vedecký podklad uznávajú niektorí veriaci konceptu, vrátane Doreen Virtueovej, autorky The Care and Feeding of Indigos (Starostlivosť o, a Kŕmenie Indigových detí), a Jamesa Twymana, ktorý vyprodukoval dva filmy o indigových deťoch a poskytuje materiály a kurzy týkajúce sa tohto fenoménu. Doreen bola kritizovaná za tvrdenie, že má doktorát filozofie, napriek tomu že jej bol udelený od California Coast University, vtedy neakreditovanej inštitúcie.^[11]

Komercializácia

Koncept indigových detí bol kritizovaný za to, že sa menej týka detí a ich potrieb, ale skôr možného zárobku pre samozvaných expertov skrz knižný a mediálny predaj, ale aj skrz lukratívne poradenstvá, letné tábory a konferencie, ktoré poskytujú.^[11]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Indigo children na anglickej Wikipédii.