Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi. Intuícia môže byť podmienená skúsenosťou a hrá významnú úlohu ako pre rychlé rozhodovanie pod časovým tlakom, tak tiež v umení a každej tvorivej činnosti. Odtiaľ tiež intuitívny – dosiahnutý intuíciou či odhadom, nezdôvodnený, predbežný.

Intuícia je momentálny stav pochopenia, vedenia, alebo uvedomenia si konkrétnej veci, pričom tomuto stavu nepredchádzala žiadna percepcia ani uvažovanie. Intuitívna vedomosť je rozpoznateľná ako pocit poznania niečoho, bez uvedomenia si príčiny, alebo spôsobu akým sme k tejto vedomosti dospeli. Informácie ktoré sa nám vybavujú intuitívne, sú všeobecne charakterizované ako objavujúce sa za stavu nízkeho vedomia a prejavujú sa ako určité pocity „tušenia“ („gut feelings“) alebo ako prežívanie „dobrých pocitov“. Intuitívne procesy sú podvedomé, zároveň úzko spojené s emóciami, sú rýchle a automaticky ovládané . Intuitívne usudzovanie je považované za asociatívne, heuristické, samozrejmé (nie je potrebné vynakladať naň žiadnu námahu) a niektorí autori tvrdia, že je aj bezchybné. Momenty, kedy sa ľudia rozhodujú intuitívne, sú práve preto spájané s myšlienkami ktoré prichádzajúcimi do mysle náhle, bez námahy a jedinci si nie sú vedomí ich pôvodu a ani procesu, ktorý ich vyprodukoval. Niektorí autori považujú intuitívne myslenie za porovnateľné s analytickým myslením a to hlavne čo sa týka jeho spoľahlivosti. Preto práve v prípadoch, kedy nemáme dostatok času na vykonanie analýzy danej situácie, intuitívne myslenie môže byť výhodným riešením problému .

Intuícia je schopnosť interpretovať našu skúsenosť bez vedomej reflexie a zároveň ju premietnuť do činnosti, a to všetko aj napriek tomu, že si nie sme vedomí príčiny takejto akcie. Intuícia sa nezaraďuje medzi behaviorálne procesy, ktoré závisia na autonómnych funkciách ako napríklad dýchanie, plávanie alebo chodenie. Naše intuitívne myslenie dokáže vykonávať aj úlohy, ktoré prináležia metakognícii ako napríklad interpretácia, evaluácia alebo stanovenie cieľov, či iné funkcie spojené s regulatívnymi a exekutívnymi procesmi . Schopnosť intuitívneho myslenia môže byť výhodou pri adaptácii na nové podmienky, pri osobnostnom raste a takisto podporuje proces učenia a naše výkony. Rozhodnutia na základe intuície môžu byť ovplyvnené alebo dokonca pozmenené menej spoľahlivými kontextovými faktormi, ako sú napríklad nálada, predošlá skúsenosť, nesprávne alebo mylné domnienky ako aj stereotypie .

Robin Hogarth identifikuje 4 rôzne znaky intuície. Prvým znakom je expertíza, ďalej je to rýchlosť získavania vedomostí (speed of knowing), nedostatočné zapojenie uvažovania a posledným znakom je skúsenosť a vhľad. Definovanie intuície je náročné hlavne kvôli jej nevedomému a náhlemu zrodu. Pozostáva z „mentálnych procesov, ktoré nie sú prístupné vedomiu ale zároveň ovplyvňujú naše rozhodovanie, naše pocity a naše správanie“.

Otázkou každodenného života ostáva, či sa jedinec má riadiť svojou intuíciou a poslúchnuť svoje „tušenie“, alebo je lepšie ponechať rozhodnutia analytickému mysleniu a racionálnym úvahám. Jedným z možných riešení je nechať intuíciu pracovať vždy vtedy, keď je naladená na informatívne prostredie (prostredie obsahuje informácie a podnety, s ktorými sme sa už v minulosti stretli) . Ak však prostredie obsahuje veľké množstvo nereprezentatívnych informácií, s ktorými sme sa pred tým nestretli, v tomto prípade existuje veľká pravdepodobnosť omylu ak sa riadime našou intuíciou. V takomto prípade je úlohou nášho rozumu zhodnotiť, či je naše intuitívne rozhodnutie založené na zavádzajúcich informáciách. Ďalším princípom, ktorý hovorí v prospech intuície, je paralelné spracovávanie informácií, kedy je rozhodnutie alebo hodnotenie závislé na mnohých vstupoch (vstupných informácií) a deje sa pod časovým tlakom. Práve v takýchto prípadoch je intuitívne zhodnotenie najefektívnejšie. Použitie našej intuície je často ovplyvnené nedostatkom vhodných algoritmov, ktorými by sme mohli vyriešiť momentálny problém alebo dospieť k rozhodnutiu analytickým spôsobom. Intuícia a rozum sú považované za komplementárne modely myslenia, ktoré pracujú paralelne. Práve preto je pri každom probléme možné spoliehať sa na racionálnu analýzu, intuíciu alebo dokonca na kombináciu týchto dvoch. Intuitívne a racionálne procesy však môžu dospieť k celkovo odlišným riešeniam toho istého problému.

Referencie

A Dictionary of Psychology. Edited by Andrew M. Colman. Oxford University Press 2009. Oxford Reference Online. Oxford University Press. University of Bergen. 29 September 2011 http://www.oxfordreference.com/views/ENTRY.html?subview=Main&entry=t87.e4312

Hicks, A. et al. (2010). Positive Affect, Intuition, and Feelings of Meaning. Journal of Personality and Social Psychology, Vol. 98, No. 6, p. 967-979.

Witteman, C. et al. (2009). Assessing Rational and Intuitive Thinking Styles. European Journal of Psychological Assessment, Vol.25, No. 1, p. 39-47.

Gigerenzer,G. & Kruglanski, A.W. (2011). Theoretical Note: Intuitive and Deliberate Judgements Are Based on Common Principles. Psychological Review, Vol. 118, No. 1, p. 97-109.

Quirk, M. (2006). Intuition and Metacognition in Medical Education: Keys to Developing Expertise. New York, Springer Publishing Company.

Cone, C; Gilovich, T. & Inbar, Y. (2010). People's Intuitions About Intuitive Insight and Intuitive Choice. Journal of Personality and Social Psychology,Vol. 99, No. 2, p. 232-247.

Pozri aj

• tušenie
• poznanie
• šiesty zmysel

Externé odkazy

• Ask Philosophers: Question on Intuition and Rationality
• A scientific research group on intuition