Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Indický oceán

Indický oceán je tretí najväčší oceán na Zemi, zaberá okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohraničený južnou Áziou; na západe Arabským polostrovom a Afrikou; na východe Malajským polostrovom, Sundskými ostrovmi a Austráliou; a na juhu Južným oceánom. Od Atlantického oceánu je oddelený 20. poludníkom (južný cíp Afriky) a od Tichého oceánu 147. poludníkom. Najsevernejší okraj Indického oceánu je približne 30 ° severnej zemepisnej šírky v Perzskom zálive. Oceán je približne 10 000 km široký a má plochu 73 556 000 km² (vrátane Červeného mora a Perzského zálivu). Jeho objem sa odhaduje na 292 131 000 km³.

V oceáne sa nachádza množstvo ostrovov, mnohé sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov, ďalej sú to Komory; Seychely; Maldivy; Maurícius, Cejlón a Indonézia ležiaca na okraji oceánu. Indický oceán sa pre svoju dôležitosť ako obchodná cesta medzi Áziou a Afrikou stal miestom početných konfliktov. Pre svoju veľkosť však trvalo až do začiatku 19. storočia, kým Británia získala dominantné postavenia, keď dostala pod kontrolu väčšinu priľahlých krajín.

Dejiny

Najstaršie známe civilizácie sa rozvinuli v povodí riek Níl, Eufrat, Tigris a Indus v juhovýchodnej Ázii, blízko Indického oceánu. V časoch egyptskej 1. dynastie (cca. 3000 pred Kr.) podnikli námorníci obchodnú cestu do Puntu, ležiacom v dnešnom Somálsku. Vrátili sa späť naložené zlatom a myrhou.

Indický oceán je oveľa pokojnejší a teda skôr prístupnejší lodnej doprave ako Atlantický či Tichý oceán. Silné monzúny tiež umožňovali lodiam v sezóne ľahko preplávať na západ, potom počkať niekoľko mesiacov a vrátiť sa späť. To umožnilo dostať sa ľuďom z Indonézie cez oceán a usadiť sa na Madagaskare.

V druhom alebo prvom storočí pred Kr. sa Eudoxus z Kyzikosu stal prvým známym Grékom brázdiacim Indický oceán. Objavenie priamej trasy z Arábie do Indie sa pripisuje Hippalusovi, zhruba v tom istom čase. Počas prvého a druhého storočia po Kr. sa rozvinul intenzívny obchod medzi Egyptom a starovekými kráľovstvami Tamilu v južnej Indii - Cheras, Cholas a Pandyas. Tak ako predtým obyvatelia Indonézie, západní moreplavci využili monzúnové vetry, aby preklenuli oceán. Neznámy autor Periplusu Eritrejského mora opisuje túto cestu pozdĺž pobrežia Afriky a Indie, spolu prístavmi a prepravovaným tovarom (okolo 70 po Kr.).

V roku 1497 Vasco da Gama oboplával Mys Dobrej nádeje a doplával až do Indie. Európske lode, vystrojené delami, rýchlo ovládli obchod. Portugalci sa prví pokúsili získať dominantné postavenie založením pevností v dôležitých bodoch a prístavoch. Taký malý národ však nebol schopný dosiahnuť ciele takého nákladného projektu a boli v polovici 17. storočia postupne nahradení inými európskymi mocnosťami. Získať kontrolu nad obchodom sa pokúšala Nizozemská východoindická spoločnosť (1602-1798). Obchodné spoločnosti založila aj Británia a Francúzsko. Časom Británia získavala prevahu a do roku 1815 priestor ovládla.

Otvorenie Suezského prieplavu v roku 1869 obnovilo záujem Európy o Východ, no žiadny národ už nadvládu nad obchodom nezískal. Od 2. svetovej vojny sa Spojené kráľovstvo z oblasti stiahlo, čiastočne ho nahradili India, Sovietsky zväz a Spojené štáty.

26. decembra 2004 boli krajiny priliehajúce k Indickému oceánu zasiahnuté vlnami tsunami spôsobenými zemetrasením v Indickom oceáne. Vlny pripravili vyše 226 000 ľudí o život a ďalšiemu viac ako miliónu zobrali strechu nad hlavou.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Indický oceán