Satelitná snímka

Suezský prieplav (arab. قناة السويس Kaná as-suwajs) je dôležitý námorný prieplav medzi Stredozemným a Červeným morom. Nachádza sa na severovýchodnom území Egypta medzi kontinentálnou Afrikou a Sinajským polostrovom v Suezskej šiji. Z veľkej časti je umelo vybudovaný. V roku 2001 prešlo kanálom približne 6 % svetového tovaru prepravovaného po mori^[1].

Význam

Je neobyčajne významný pre námornú dopravu, pretože umožňuje lodiam preplávať zo Stredozemného do Červeného mora bez oboplávania Afriky. V čase, kedy nebol, alebo nefungoval, sa tovar zvyčajne dopravoval buď na lodiach okolo mysu Dobrej nádeje, alebo sa na pobreží Stredozemného mora vyložil a k červenomorskému pobrežiu sa dopravil po súši (a naopak). Kanál je rozdelený na dve časti (severnú a južnú) Veľkým horkým jazerom. Je jedným z hlavných zdrojov egyptských príjmov.

Dáta

• Dĺžka: 195 km
• Šírka: 365 m
• Hĺbka: 19,5 – 20 m
• Obmedzenia: pre lode do 150 000 BRT a ropné tankery do 250 000 BRT
• Priemerný čas preplávania: 15 hodín (11 – 16 hodín)
• Denná priepustnosť: 1 konvoj (20 a viac lodí) severným smerom, 2 konvoje južným smerom
• Prístavy: Suez, Port Said

Je prekopaný na úrovni morskej hladiny a zásobovaný vodou z Nílu. Nie sú v ňom žiadne vzdúvadlá, lebo nie sú potrebné. Popri ňom vedie železnica, pod ním jeden cestný tunel.

Dejiny stavby kanála

Mapa z roku 1881

Suezský kanál nie je prvým prieplavom umožňujúcim plavbu medzi Červeným a Stredozemným morom. Predchodca Suezského kanála vznikol už v 13. storočí pred Kr., keď Egypťania prepojili Červené more a deltu Nílu. Nebolo to však príliš životaschopné riešenie – delta Nílu je neustále zanášaná sedimentmi: trasa schodných ciest aj hĺbka severnej časti cesty sa stále menili a bolo dosť obťažné tade preplávať. Prieplav časom zanikol (pravdepodobne najneskôr v 8. stor. pred Kr.)

Ďalší vážny pokus o vybudovanie kanála spájajúceho Červené a Stredozemné more prišiel až v 19. storočí. Stavbu plánoval a v rokoch 1859 – 1869 aj riadil francúzsky inžinier Ferdinand de Lesseps. V roku 1875 sa stalo najväčším akcionárom Suez Canal Company, spoločnosti, ktorá prieplav postavila, Spojené kráľovstvo. V roku 1888 bolo územie kanála vyhlásené za neutrálnu zónu a bol zaručený voľný prejazd všetkým krajinám v čase mieru a vojny.

Dejiny kanála

Suezský prieplav otvorili pre dopravu 17. novembra 1869. To malo obrovský pozitívny efekt na zámorský obchod a prenikanie Európanov do Afriky. V roku 1875 predal Ismáil Paša územie okolo kanála Spojenému kráľovstvu a v roku 1888 Konštantínopolská zmluva vyhlásila Suezský kanál za neutrálne územie pod správou Spojeného kráľovstva. Anglo-egyptská zmluva z roku 1936 potvrdila dohľad Spojeného kráľovstva nad prieplavom. V roku 1951 ju Egypt vypovedal a Spojené kráľovstvo potom súhlasilo, že sa od neho stiahne (1954). Prezident Gamál Násir potom kanál znárodnil, čo viedlo k tzv. suezskej kríze, počas ktorej sa okolie prieplavu stalo dejiskom bojov medzi Egyptom a izraelsko-britsko-francúzskou koalíciou. Následkom toho kanál uzavreli (1956-1957). Počas šesťdennej vojny (1967) sa stal Suezský prieplav hranicou medzi Egyptom a Izraelom okupovaným Sinajom, čo malo za následok ďalšie uzavretie prieplavu. Prieplav nebol po vojne otvorený a zostal uzatvorený až do roku 1975. V roku 1973 sa stala oblasť okolo kanála dejiskom urputných bojov medzi Izraelom a Egyptom (Jomkipurská vojna), kedy najprv egyptská armáda prekonala prieplav a vpadla na Sinaj, aby bola potom zastavená a izraelská armáda sama prekročila prieplav a vpadla do Egypta.

Referencie

Pozri aj

• Premostenie Suezského prieplavu

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suezský prieplav

Súradnice: 30°42′18″S 32°20′39″V / 30,705°S 32,344167°V / 30.705; 32.344167