Ióannes Kinnamos

	Ióannes Kinnamos
	byzantský historik a cisársky úradník
Osobné informácie
Narodenie	do 1143
	Konštantínopol ?
Úmrtie	po 1185
Národnosť	grécka
Dielo
Žánre	historické diela
Obdobie	stredoveká literatúra; byzantská literatúra
Významné práce	Epitomé
	Literárny portál; Byzantský portál; Historický portál; Biografický portál

Ióannes Kinnamos^{[p 1]} alebo Ján Kinnamos^[1] (* okolo 1143, Konštantínopol?^[2] – po 1185) bol byzantský historik, sekretár (grammatikos) cisára Manuela I.

Napísal dielo dnes nazývané Epitomé, ktoré opisuje historický vývoj Byzancie v období vlády cisára Jána II. (1. kniha)^[2] a jeho syna Manuela I. (2. – 7. kniha)^[2]. Obsahuje pomerne spoľahlivé údaje, avšak dochovaný text je zrejme len skráteným výťahom.^[3]^[4]^[5]

Život

Správy o Kinnamovom živote pochádzajú prevažne z jeho diela. Pochádzal pravdepodobne z byzantského šľachtického rodu, ktorý pôsobil vo verejnej správe. Jeho učiteľom bol možno byzantský rétor Nikéforos Basilakes. Kinnamos bol gramatikom (sekretárom) cisára Manuela I. Komnéna (1143 – 1180). V 50. a 60. rokoch 12. storočia sprevádzal cisára počas početných vojenských výprav na Balkáne a v Malej Ázii. Nikétas Chóniates uvádza vo svojich Chroniké diégésis, že sa Kinnamos počas vlády cisára Andronika I. (1183 – 1185) zúčastnil na teologických sporoch v Konštantínopole. Zosadený cisár Andronikos sa v Kinnamovom diele opakovane spomína, avšak bez akéhokoľvek odsúdenia, v dôsledku čoho sa usudzuje, že dielo bolo dokončené pred rokom 1185.^[2]

Dielo

historické dielo dnes nazývané Epitomé (Ἐπιτομὴ, po slovensky „Zhrnutie“ alebo „Výťah“)^[1], v preklade aj Stručné dejiny^[4], Kinnamos dielo nazýva chronikai^[3]

Dielo sa zachovalo v piatich známych rukopisoch: Vat. gr. 163 (13. storočie), Neap. III B 26 (16. storočie), Vat. Barber. 167, 192, 242 (všetky zo 17. storočia).^[2]

Pojednanie sa zaoberá byzantskými dejinami v období rokov 1118 – 1176, čím chronologicky nadväzuje na Alexiádu Anny Komnény. Skladá sa zo siedmich kníh. Dokončené bolo zrejme v roku 1180^[4]/1183^[1]. Dielo sa nezachovalo v celistvosti, je zrejme len neskorším výťahom z pôvodného diela. Zaoberá sa aj vládou Jána II., no ťažiskovým je pre Kinnama obdobie panovania Manuela I. Sám Kinnamos sa zúčastnil viacerých ťažení, takže vojenské údaje podáva z prvej ruky. Často používa aj autentické dokumenty, ku ktorým mal ako grammatikos prístup. I napriek tomu, že jeho knižným hrdinom bol cisár Manuel, zachováva značnú objektivitu. V diele využíva skvelý rétorický štýl, ktorý dokazuje jeho vzdelanie v tomto odbore.^[4]^[6]

Kinnamovo vnímanie dejín je striktne deterministické a podlieha nevyhnuteľnosti (tyché).^[3]^[6]

Kinnamos reprezentujúci úradnícky stav v diele obhajoval vládnu moc byzantského štátu na čele s cisárom, ktorý bol vykreslený ako ideálny panovník: odvážny bojovník, hrdina, múdry štátnik, ktorý sa stará o poddaných a chráni pravoslávie. Zastával ostro negatívny postoj k „Latinom“ (západným kresťanom) a príliš pozitívny postoj nezaujímal ani voči byzantskej aristokracii, ktorá po stáročia podkopávala moc štátu.^[6] Okrem svetských (vojenských a politických) dejín sa zaoberá aj cirkevným životom v konštantínopolskom patriarcháte, predstavuje vtedajších patriarchov a synody.^[2]

rétorická esej Ethopoiia^[3] (starogr. ᾿Ηθοποιΐα)^[2]

Dielo bolo napísané pravdepodobne pod vplyvom Kinnamovho učiteľa, byzantského rétora Nikéfora Basilaka^[6] počas Kinnamových štúdií. Odráža fascináciu byzantskej kultúrnej elity gréckou antickou literárnou tradíciou.^[2]

Poznámky

↑ – prepis podľa PSP; starogr. Ιωάννης Κίνναμος – iné prepisy mena Ιωάννης: Ioannes; Ióannés; Ioannis

Referencie

↑ ^a ^b ^c MEŠKO, Marek. Bitka pri Beroé 1122: Posledný boj Pečenehov. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2007, čís. 4, s. 6. Dostupné online . ISSN 1335-3314. Archivované 2023-05-19 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h POPOV, I. N. IOANN KINNAM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 24. Ioann Voin – Ioanna Bogoslova Otkrovenije. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2010. . Dostupné online. ISBN 978-5-89572-044-8. S. 343 – 344.
↑ ^a ^b ^c ^d KAZHDAN, Alexander. KINNAMOS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1130.
↑ ^a ^b ^c ^d Kinnamos, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 250 – 251.
↑ John Cinnamus. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d KUZENKOV, P. V. IOANN KINNAM. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 11. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2008. . Dostupné online. S. 519.

Ďalšia literatúra

Kinam, Ivan. In: Hrvatska enciklopedija . Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, . Dostupné online.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] – prepis podľa PSP; starogr. Ιωάννης Κίνναμος – iné prepisy mena Ιωάννης: Ioannes; Ióannés; Ioannis

[VH-2] MEŠKO, Marek. Bitka pri Beroé 1122: Posledný boj Pečenehov. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2007, čís. 4, s. 6. Dostupné online . ISSN 1335-3314. Archivované 2023-05-19 z originálu.

[:PE-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h POPOV, I. N. IOANN KINNAM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 24. Ioann Voin – Ioanna Bogoslova Otkrovenije. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2010. . Dostupné online. ISBN 978-5-89572-044-8. S. 343 – 344.

[:KZD-4] KAZHDAN, Alexander. KINNAMOS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1130.

[:VV-5] Kinnamos, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 250 – 251.

[6] John Cinnamus. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.

[BRE-7] KUZENKOV, P. V. IOANN KINNAM. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 11. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2008. . Dostupné online. S. 519.

[p 1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]