Hypatodóros z Téb

Hypatodóros alebo Hékatodóros (starogr. ῾Υπατόδωρος, ῾Ηκατόδωρος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Sochár Hypatodóros pochádzal z boiótskych Téb.^[1] Činný bol pravdepodobne v polovici 5. storočia pred Kr.^[1] Grécky historik Polybios, ktorý ho uvádza pod menom Hékatodóros, zaznamenal, že spolu so sochárom Sóstratom z Chiosu zhotovili bronzovú sochu Atény v arkádskom meste Alifeira.^[3]

Staroveký cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku ale Sóstrata ako spoluautora tohto diela neuvádza: „Alifeirčania získali meno pre svoje mesto od Aliféra, syna Lykaonovho. Sú v ňom svätyne Asklépia a Atény, ktorú z bohov najviac uctievajú, hovoria, že sa u nich narodila a že u nich bola aj vychovávaná. Postavili tiež oltár Diovi, zvanému Kolískový (Lecheatés), pretože tam bohyňu priviedol na svet. Studničku nazývajú Tritónis a privlastňujú si povesť o rieke Tritón. Socha Atény je vypracovaná z kovu, je to dielo Hypatodóra, a zasluhuje si pozornosť rovnako pre svoju veľkosť, ako aj pre svoje prevedenie. Komusi z bohov konajú na počesť slávnosť, tuším, že Aténe.“^[4] Pausanias tiež uvádza, že sochári Hypatodóros a Aristogeitón boli autori niekoľkých sochárskych diel, ktoré Argejčania venovali ako votívne dary do Delf po víťaznej bitke proti Sparte pri Oinoe (na hranici medzi Spartou a Argolidou v roku 460 pred Kr.^[5] ). Boli to sochy Adrasta a ďalších argejských vodcov z tzv. bitky siedmich proti Tébam, Amfiaraov voz, na ktorom stál vozataj Batón, blízky priateľ Amfiaraa a socha Alithersea. Prostriedky na zhotovenie týchto sôch získal Argos z vojnovej koristi.^[6]

Odborníkom pre určenie doby pôsobenia sochára Hypatodóra dlho predstavoval problém záznam rímskeho spisovateľa Plínia, ktorý ho datoval do čias 102. olympiády, teda do rokov 372 až 368 pred Kr.^[7]

Archeológovia objavili v Delfách i na ostrove Dilos nápisy (datované do 3. stor. pred Kr.), ktoré okrem iného uvádzajú i muža menom Hypatodóros z Téb. Je možné, že tento Hypatodóros bol potomkom sochára Hypatodóra z polovice 5. storočia pred Kr.^[8]^[9]^[10]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 364.
↑ J. G. Frazer. Pausanias Pausanias's Description of Greece. New York : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-1-108-04726-5. S. 34.
↑ Polybios, Historiai, 4,78,5.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 127.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 283.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,19,50.
↑ Inscriptiones Graecae, FD III 1:359
↑ Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1040
↑ Delphi honours Hypatodoros of Thebes, Sylloge Inscriptionum Graecarum: 503

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 364.

[:2-2] J. G. Frazer. Pausanias Pausanias's Description of Greece. New York : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-1-108-04726-5. S. 34.

[:3-3] Polybios, Historiai, 4,78,5.

[:4-4] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 127.

[:5-5] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.

[:6-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 283.

[:7-7] Plínius, Naturalis Historia, 34,19,50.

[:8-8] Inscriptiones Graecae, FD III 1:359

[:9-9] Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1040

[:10-10] Delphi honours Hypatodoros of Thebes, Sylloge Inscriptionum Graecarum: 503

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]