Hybianska pahorkatina

	Hybianska pahorkatina
	geomorfologická časť; Liptovskej kotliny
	Okolie Východnej
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský, Prešovský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Poprad
Časť	Liptovskej kotliny
Hranice	Liptovské nivy, Tatranské podhorie, Štrbská pahorkatina, Važecký chrbát
Mestá	Hybe, Východná, Važec
Rieky	Hybica, Biely Váh
Súradnice	49°04′30″S 19°54′11″V / 49,075°S 19,903°V
Najnižší bod	juhozápadný okraj územia
- poloha	Dovalovo
- výška	cca 670 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°04′30″S 19°54′11″V / 49,075°S 19,903°V

Hybianska pahorkatina^[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá rozsiahle územie na sever od Váhu, severovýchodne od Liptovského Hrádku.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Liptovská kotlina. Západný okraj vymedzujú Liptovské nivy, geomorfologická časť Liptovskej kotliny, severne nadväzuje Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny a východným smerom leží Štrbská pahorkatina, časť Popradskej kotliny. Južným smerom strmo stúpa Važecký chrbát, podcelok Kozích chrbtov.^[2]

Z Tatier tečú Hybianskou pahorkatinou juhozápadným smerom do Bieleho Váhu viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Hybica, Dovalovec, Beliansky potok, Mlyničná voda a Lúčny potok. V južnej časti leží trojica sídiel Hybianskej pahorkatiny, a to od západu Hybe, Východná a Važec. Obcami vedie cesta I/18 (Liptovský Hrádok – Poprad), no hlavnou tepnou je Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice). Bielovážskym údolím vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny, na ktorú sa v Tatranskej Štrbe pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.^[3]

Ochrana územia

Veľká časť Hybianskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku v severnej a Národného parku Nízke Tatry v južnej časti. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Liptovskej kotliny leží Važecká jaskyňa, prírodná pamiatka Hybická tiesňava, prírodná rezervácia Blatá a Pastierske.^[3]

Turizmus

Východná časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, no sčasti tvorí zázemie atraktívnym Tatrám. Turisticky atraktívny je amfiteáter s výhliadkovou vežou a blízkym kempingom vo Východnej, Važecká jaskyňa či vojenský cintorín vo Važci. Značené turistické trasy vedú zo železničnej stanice Východná k vodnej nádrži Čierny Váh ( modrá značka) a zo stanice Važec do lokality Brezová, horáreň v Čiernovážskej doline ( zelená značka).^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]