Hlinné

	Hlinné
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Nadmorská výška	152 m n. m.
Súradnice	48°57′12″S 21°34′50″V / 48,9534°S 21,5805°V
Rozloha	14,59 km² (1 459 ha)
Obyvateľstvo	1 905 (31. 12. 2022)
Hustota	130,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1402
Starosta	Milena Naštová Hladová (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ	094 35 (pošta Soľ)
ŠÚJ	544230
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného; úradu	Obecný úrad Hlinné
E-mailová adresa	ocu.hlinne@slovaneet.sk
Telefón	057/4496334
	Poloha obce na Slovensku Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Hlinné
	Webová stránka: hlinne.sk
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°57′12″S 21°34′50″V / 48,9534°S 21,5805°V

Hlinné je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis

Obec Hlinné sa nachádza v Podslanskej pahorkatine na pravom brehu rieky Topľa. V západnej časti zasahuje aj do sopečných Slanských vrchov, vo východnej časti aj do výbežkov Východoslovenskej nížiny.

Názov obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1402, keď bol názov obce zapísaný v maďarskej podobe Agyagos, Agyagaspatak, čo v preklade znamená Ílovitý (Agyagos) a Hlinné (Agyagaspatak). Názov obce súvisí s kvalitou pôdy, ktorá je ílovitá a tým pádom ťažká, čo sťažuje obrábanie pôdy na poľnohospodárske účely a znižuje úrodnosť pôdy.

Dejiny

Vznik obce sa predpokladá v 11. až 13. storočí.^[4]

Obec má od svojho vzniku slovenský pôvod. Až do 17. storočia patrila panstvu Čičava, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. V roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí a v roku 1600 mala už 2 poddanských domov.^[4] V obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola.

Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom:

obec mala v roku 1715 11 domácností
v roku 1730 bola úplne opustená
v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov

V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dežőfiovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831.

V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom a v roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce - v roku 1952 postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sídlisko Pod Hôrkou, archeologická lokalita z obdobia doby rímskej. Lokalita nie je prezentovaná.^[5]
Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1794. Obnovou prešiel v roku 1883 a 1927. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia.^[6] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením je ukončená barokovou helmicou s laternou.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1940. Autorom projektu kostola je Juraj Byrtus. V roku 1947 prešiel obnovou. V interiéri sa nachádzajú lomené klenby. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom. Veža s prvkami secesie je dekorovaná vlysom s motívom hrotitého oblúka a ukončená štítmi s lomenými oblúkmi a ihlancovou helmicou.^[7]

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Občianska vybavenosť

V obci sa okrem gréckokatolíckeho chrámu a rímskokatolíckeho kostola nahádza aj moderný evanjelický kostol.^[8]

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ ^a ^b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 164 – 166.
↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑ Hlinné - Chrám Zosnutia Presvätej Bohoridičky . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
↑ Hlinné - Kostol sv. Štefana prvomučeníka . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
↑ Evanjelická cirkev . Oficiálne stránky obce Hlinné. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlinné

Externé odkazy

Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[U-4] ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 164 – 166.

[5] Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

[6] Hlinné - Chrám Zosnutia Presvätej Bohoridičky . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

[7] Hlinné - Kostol sv. Štefana prvomučeníka . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

[8] Evanjelická cirkev . Oficiálne stránky obce Hlinné. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]