Hilderich (* 457 - † 533) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 523 – 530 v severnej Afrike.

Bol už starší keď sa konečne dočkal vlády, ktorú mu tak húževnato pripravoval jeho otec Hunerich. Na rozdiel od svojich predkov zásadne zmenil štátnu politiku voči katolíckej cirkvi a dokonca podporoval katolíkov, čím si znepriatelil väčšinu vandalského národa (prevažne Ariánov). S Byzantskou ríšou nadviazal priateľské styky a zrejme kvôli tomu vzťahu Hilderich vypovedal spojeneckú zmluvu s Ostrogótmi. To sa mu stalo osudným. Porážka vandalského vojska od Berberov a Maurov bola tou poslednou kvapkou trpezlivosti vandalskéj šľachty. V máji v roku 530 ho povstalci pod vedením Gelimera zosadili a uväznili. 19. mája sa Gelimer vyhlásil kráľom. Zosadenie Hildericha poskytlo zámienku Byzantskému cisárovi Justiniánovi na poslanie vojenskej výpravy na čele s vojvodcom Belisarom. Ešte skôr než dorazili vojenské jednotky bol Hilderich okolo júna v roku 533 v Kartágu zavraždený.