Hunerich (* asi 411/15 - † 23. december 484) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 477-484.

Hunerich bol najstarším synom vandalského kráľa Geisericha. Svojou krutosťou sa podobal otcovi, ale zmyslom pre rytierskosť už nie, aby zabezpečil trón svojmu synovi Hilderichovi vyvražďoval svoje príbuzenstvo a dopustil sa doslova vyhladzovania vandalskej šľachty. Na jeho príkaz sa 1. februára v roku 484 v Kartágu konal cirkevný koncil na ktorom mali katolícki biskupi v teologickej vedeckej rozprave s ariánskymi kňazmi dokázať pravosť svojej viery. Koncil bol prerušený potom čo ariánsky patriarcha Cyril vyprovokoval ostré spory. Hunerich na to 24. 2. 484 vydal edikt v ktorom označil katolíkov za jediných vinníkov a zakázal im činnosť. Od 1. júna 484 sa mohlo vyznávať len ariánske náboženstvo. Katolíkom ktorí sa postavili na odpor konfiškovali majetok, telesne ich trestali a posielali na nútene práce. Mnohí zaplatili svojim životom. V tom roku postihlo Vandalské kráľovstvo sucho následkom čoho bol nedostatok potravín, ľudia zomierali hladom a po krajine sa začal šíriť mor. 23. decembra 484 v Kartágu morovej nákaze podľahol aj samotný kráľ Hunerich.