Heortios

Heortios (starogr. Ἑόρτιος) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.^[1]

Sochár Heortios bol činný v 3. stor. pred Kr.^[1] Nezachovala sa od neho žiadna socha, známa je ale jeho signatúra na mramorovom podstavci, základne zo sochy, ktorú zhotovil so sochárom Persaiom.^[1]^[2]

Διοσκουρίδης Θεοφάνου Εὐω τὸν πατέρα Θεοφάνην Διοσνύσωι ἀνέθηκεν. Περσαῖος καὶ Ἑόρτιος ἐπόησαν.

preklad: Dioskouridés, syn Theofana z dému Euónymea, pre otca Theofana, syna Dioskourida z Euónymey, agónothéta na Dionýziach, venoval. Persaios a Heortios zhotovili.

- text v starogréčtine^[2]

Tento podstavec bol objavený v archeologickej lokalite Dionýzovho divadla v Aténach.^[3] Jeho fragmentárny nápis, datovaný do 3. stor. pred Kr., uvádza, že bol podstavcom sochy venovanej pre agónothéta Theofana, známeho aj z iných nápisov,^[1]^[4]^[5] ktoré uvádzajú aj aténskeho archonta Sósistrata z roku 270 pred Kr., čo upresnilo ich datovanie do rokov 280 až 270 pred Kr.^[3] Agónothéti udržiavali poriadok pri súťažiach (agón), rozdeľovali ceny a pod.^[6] Počas dionýzii (hlavne počas tzv. „Veľkých Dionýzii“, ktoré sa konali zrejme 10. až 17. dňa mesiaca Elafébolión^[7]) sa usporadúvali súťaže i divadelné predstavenia. Autori týchto divadelných hier tiež súťažili o ceny.^[8]

Sochár možno totožného mena je uvedený ako autor sochy v nápise (IG I² 772, objavenom na aténskej Akropole.) na podstavci zo sochy z 5. stor. pred Kr. Keďže je táto signatúra fragmentárna, nie je možné jednoznačne dokázať či tu ide o umelca tohto mena.^[9]

Referencie a bibliografiaupraviť | upraviť zdroj

↑ ^a ^b ^c ^d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Persaios 1
↑ ^a ^b Inscriptiones Graecae, IG II² 3851 2
↑ ^a ^b August Friedrich von Pauly, Georg Wissowa, J. B. Metzler, 1956, Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, str. 133 3
↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3081 4
↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3082 5
↑ Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 312.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 315.
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 384.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Heortios 6

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Persaios 1

[:4-2] Inscriptiones Graecae, IG II² 3851 2

[:3-3] August Friedrich von Pauly, Georg Wissowa, J. B. Metzler, 1956, Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, str. 133 3

[:5-4] Inscriptiones Graecae, IG II² 3081 4

[:6-5] Inscriptiones Graecae, IG II² 3082 5

[:7-6] Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 312.

[:8-7] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 315.

[:9-8] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 384.

[:10-9] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Heortios 6

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]