Hejslovák (feminínum: hejslovenka) je pejoratívum označujúce osobu, ktorá navonok prílišne zdôrazňuje svoju slovenskosť, obyčajne iba slovami bez činov.^[1][2] Od tohto výrazu bolo odvodené tiež sloveso, ktoré takéto správanie pomenúva – hejslováčenie (resp. hejslováčiť).^[3]

Vývoj

Výraz vznikol nepriamou apelativizáciou (od substantíva „Slovák“)^[4] a je odvodený od názvu piesne „Hej, Slováci“,^[5] zloženej Samuelom Tomášikom v roku 1834, ktorá bola neskôr hymnou vojnovej Slovenskej republiky a zároveň symbolickou piesňou nacionalistickej Hlinkovej gardy.^[6][7]

V Slovenskej čítanke (ca 1910), vydanej Moravsko-slezskou besedou v Prahe pod redakciou Františka Bíleho, sa výraz „hejslováci“ používa pri spomenutí pôsobenia Vavra Šrobára, ktorý v časopise Hlas (1898 – 1904) „neúprosne bičuje zlé vlastnosti inteligencie, ktorá sa o ľud nestará, zaň nie alebo málo pracuje, viecaj menej od ľudu uzavretý život vedie, o národnosti iba reční.“^[8]

V komunistickom mesačníku DAV ho medzi rokmi 1934 – 1937 tiež použil Laco Novomeský, keď kritizoval odmietanie reflektovania zahraničných vplyvov do slovenskej básnickej tvorby:^[9]

Referencie

Použitá literatúra

• Dav : (reedícia) Roč. VII, 1934 – IX, 1937, Zväzok 3, Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, str. 5, OCLC 6204769, http://books.google.sk/books?id=eglBAQAAIAAJ&q=hejslovák 
• Bílý, Franišek, ed. (1910), Slovenská čítanka, Praha: Nakladatelství E. Šolc, str. 218, ISBN 13029148 Chybné ISBN 
• Dickins, Tom (2011), „The Czech-Speaking Lands, Their Peoples and Contact Communities : Titles, Names and Ethnonyms“, The Slavonic and East European Review 89 (3): 401-454, ISSN 0037-6795 
• Imrichová, Mária (2012), „Podoby a dôsledky transonymizačného procesu pri logonymách“, in Ološtiak, Martin, Jednotlivé a všeobecné v onomastike, Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, str. 32-39, ISBN 9788055505947, http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak3/pdf_doc/04-imrichova.pdf 
• Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „hejslovák“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721 
• Lukáčová, Alžbeta (2010), „Ritualizácia produkcie slovenských ľudových hudieb na národno-deklaračných podujatiach“, in Přibylová, Irena; Uhlíková, Lucie, Od folkloru k world music : Hudba a rituál, Námešť nad Oslavou: Městské kulturní středisko, str. 66-83, ISBN 9788090341692, http://www.folkoveprazdniny.cz/kolokvium2010/sbornikfp10_08.pdf, dost. 2015-02-01 
• Marsinová, Marta (1970), „O kvantite slovesa lumpáčiť“, Slovenská reč 35 (1): 17-19, ISSN 0037-6981, http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1970/1/sr1970-1-lq.pdf 
• Peciar, Štefan, ed. (1959), „hejslovák“, Slovník slovenského jazyka, 1 (A – K), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 466, OCLC 180570169 
• Vrzgulová, Monika (2007), Deti holokaustu, Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu, str. 70, ISBN 8096985701