A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Handlová | |
| obec | |
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Prievidza |
| Región | Horná Nitra |
| Vodný tok | Handlovka |
| Nadmorská výška | 420 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′38″S 18°45′43″V / 48,727222°S 18,761944°V |
| Rozloha | 85,55 km² (8 555 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 15 457 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 180,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Starosta | Silvia Grúberová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 972 51 |
| ŠÚJ | 513997 |
| EČV (do r. 2022) | PD |
| Tel. predvoľba | +421-46 |
| Adresa obecného úradu |
Mestský úrad Námestie baníkov 7 972 51 Handlová |
| E-mailová adresa | sekretariat@handlova.sk |
| Telefón | 046 / 519 25 11 |
| Fax | 046 / 542 56 14 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Handlová | |
| Webová stránka: handlova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.
Polohopis
Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.
Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.
- územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
- z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
- mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
- na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.
Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.
Vodné toky
- rieka Handlovka
Vodné plochy
- Handlovský rybník na hornom konci
- Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
- okrasné rybníky na Remate
Symboly mesta
Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.
- Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
- Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
- Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
- Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.
Dejiny
Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.
Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.
Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou[4].
Dňa 11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie[5].
Dňa 15. mája 2024 sa v Handlovej konalo výjazdové rokovanie vlády, po ktorom na Námestí baníkov došlo k atentátu na jej predsedu, Roberta Fica, piatimi výstrelmi z ručnej zbrane z davu. Útočník bol zadržaný na mieste. Premiéra ošetrili v miestnej nemocnici a transportovali do Banskej Bystrice.
Pamiatky
- Kostol sv. Kataríny
- (kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.
- Kostol Dobrého pastiera
- (kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.
- Kostol sv. Mikuláša biskupa
- (kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.
- Kaplnka sv. Vendelína
- v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.
- Kaplnka sv. Michala
- v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.
- Ďalšie pamiatky

- zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
- popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
- nález pokladu z doby bronzovej
- kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
- stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
- pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.
Pomníky

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov
Cintorín:
- Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),
- Pamätník padlých vo vojnách
Hladové námestie
Časti mesta
Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.
- okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
- okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
- okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
- okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
- okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
- okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
- okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.
Politika
Primátori
- 11. december 2018 – súčasnosť – Silvia Grúberová (NEKA)
- 1. jún 2007 – 11. december 2018 – Rudolf Podoba (SMER)
- 22. február 2007 – 1. jún 2007 – Arpád Koszta (SZ), zastupujúci primátor
- 2006 – 31. január 2007 – Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD)
- 2003 – 2006 – Ing. Peter Hromádka
- 1999 – 2002 – Ing. Jaroslav Izák
- 1994 – 1999 – Ing. Silvester Gašparovič
- 1991 – 1994 – Ing. Jaroslav Izák
- 1989 – 1991 – Ing. Jaroslav Izák
- 1964 – 1989 – Jozef Juríček[6]
Obyvateľstvo
Jazykové a etnické zloženie
1773 – Úradný lexikón sídiel[7]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová) | nemecký |
| Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota) | nemecký |
| Morovno | slovenský |
1786 – Opis Uhorska[8]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová) | nemecký |
| Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota) | nemecký |
| Morowno (Morovno) | slovenský |
1851 – Uhorský geografický slovník[9]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová) | nemecký |
| Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota) | nemecký |
| Morovno | slovenský |
1880[10]


