A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gregor Johann Mendel | |
moravský prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky | |
Narodenie | 20. júl 1822 Hynčice , Sliezsko, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 6. január 1884 (61 rokov) Brno, Morava, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Webstránka | mendelweb.org |
Projekt Guttenberg | Gregor Mendel (plné texty diel autora) |
Commons | Gregor Mendel |
Gregor Johann Mendel (* 20. júl 1822, Hynčice – † 6. január 1884, Brno) bol sliezsky prírodovedec a biológ pôsobiaci na Morave ako opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky.
Životopis
Narodil sa v Hynčiciach (nem. Heinzendorf bei Odrau v rakúskom Sliezsku, dnes súčasť obce Vražné v okrese Nový Jičín v Česku) v roľníckej rodine.[1] Mendel žil v dvojjazyčnom prostredí a rovnako ako nemecky hovoril plynule aj po česky.[2] Zvyčajne je uvádzaný ako príslušník rakúskej (resp. dobovo nemeckej) národnosti.[3][4] Cítil sa Moravanom nemeckej reči. Rovnako písal aj česky.[5] Ako 21-ročný vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Brne a ako mních dostal meno Gregor. Vo veku 25 rokov bol vysvätený za kňaza. Ako 46-ročný, v roku 1868, sa stal opátom starobrnianskeho kláštora. Pred reformami 2. vatikánskeho koncilu to bola najvyššia a doživotná rehoľná funkcia, vo viacerých ohľadoch blízka hodnosti biskupa - preláta.[6] Hoci nebol vedec a iba niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ, vedecká spoločnosť v Brne ho aj ako amatéra brala vážne pre veľké úspechy v šľachtení rastlín a v meteorológii.[6] Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom Ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý český hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Prírodovedec a biológ
Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.
Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde". Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia – Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj pre živočíchy.
Pri výskumoch ho údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina (otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951). Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca J. B. de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darwinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.
Položil základy genetiky ako vednej disciplíny. Skúmal zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov, pri krížení hybridov (najmä hrachu Pisum sativum). Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov, ktoré získal v jednotlivých dcérskych generáciách, sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá. Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti: dedičnosť s úplnou dominanciou (dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom) a dedičnosť s neúplnou dominanciou (dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén, a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov).
Mendelove zákony
Pokusy, ktoré vykonal Mendel s hrachom, a matematicko-štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k zákonitostiam, ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove zákony (pre základný typ jednoduchej dedičnosti):
- Zákon uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí;
- Zákon štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov;
- Zákon o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.
Monohybridizmus
Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami, v generácii F1 (prvá dcérska generácia) boli všetky jedince rovnaké. Keď skrížil príslušníkov generácie F1, dostal v generácii F2 (druhá dcérska generácia) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien. Pri veľkom počte krížencov zistil, že ich pomer bol 3:1.
Mendel ako meteorológ
Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Jeho meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde. Okrem toho, že založil genetiku a definoval Mendelove zákony dedičnosti, svojimi prácami spoluzaložil ďalší vedný odbor – bioštatistiku.
Mendel pôsobil aj ako riaditeľ moravskej hypotečnej banky.[5]
Dielo
Versuche über Pflanzenhybriden, 1866.
Referencie
- ↑ Rodný dům J. G. Mendela. Životopis . mendel-rodnydum.vrazne.cz, . Dostupné online.
- ↑ Česká televize. Moravané a Češi . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Britannica Concise Encyclopedia. : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. 2114 s. ISBN 978-1-59339-492-9. Kapitola Mendel, Gregor (Johann), s. 1234.
- ↑ Mendeľ Gregor Iogann (Мендель Грегор Иоганн) . megabook.ru, . Dostupné online.
- ↑ a b Moravané a Češi . Praha: Česká televize, 2008-12-07, . Dostupné online.
- ↑ a b KRIŽAN, Peter. Nedeľná nekázeň: Vedecké vyznanie viery . Denník N, 2022-09-04, . Dostupné online.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gregor Mendel
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Mendel
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Po stopách Mendela
- .pod lampou o genetike: 200 rokov zázrakov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1865
1869
1909
1920
1944
1951
1953
1966
1969
1970
1973
1976
1977
1978
1981
1983
1984
1988
1990
1993
1996
1998
2000
Alotyp (imunológia)
Anatómia
Antigénový drift
Bázový pár
Biochémia
Biofor
Biológia
Biotechnológia
Chémia
Chimérizmus
Chromatín
Cytogenetika
Dedičnosť
Dejiny genetiky
Deoxyribonukleová kyselina
Didiploid
Ekológia
Epistáza
Etika
Fenotyp
Francis Harry Compton Crick
Fylogenetika
Fyziológia
Gén
Genetická dominanta štruktúry
Genetická metóda
Geneticky modifikovaný organizmus
genetika
Genetika človeka
Genotyp
Gregor Mendel
Historicko-porovnávacia metóda
Human Genome Project
Imunita
Klonovanie
Kodominancia
Kolicín
Kvasinka
Lokus (genetika)
Mitochondriálna Eva
Molekulárna genetika
Molekulárne klonovanie
Nukleotid
Operón
Oprava DNA
Organizmus
Plastidová DNA
Plazmid
Ploidia
Premenlivosť
Prión
Pribnowov box
Proteosyntéza
Rakovina
Rastlina
Sociobiológia
Transkripčný faktor
Transkripcia (genetika)
Translácia (genetika)
Veda
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk