Gregor Johann Mendel
moravský prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky
Narodenie	20. júl 1822 Hynčice , Sliezsko, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	6. január 1884 (61 rokov) Brno, Morava, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Webstránka	mendelweb.org
Projekt Guttenberg	Gregor Mendel (plné texty diel autora)
Commons	Gregor Mendel
Biografický portál

Gregor Johann Mendel (* 20. júl 1822, Hynčice – † 6. január 1884, Brno) bol sliezsky prírodovedec a biológ pôsobiaci na Morave ako opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky.

Životopis

Narodil sa v Hynčiciach (nem. Heinzendorf bei Odrau v rakúskom Sliezsku, dnes súčasť obce Vražné v okrese Nový Jičín v Česku) v roľníckej rodine.^[1] Mendel žil v dvojjazyčnom prostredí a rovnako ako nemecky hovoril plynule aj po česky.^[2] Zvyčajne je uvádzaný ako príslušník rakúskej (resp. dobovo nemeckej) národnosti.^[3][4] Cítil sa Moravanom nemeckej reči. Rovnako písal aj česky.^[5] Ako 21-ročný vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Brne a ako mních dostal meno Gregor. Vo veku 25 rokov bol vysvätený za kňaza. Ako 46-ročný, v roku 1868, sa stal opátom starobrnianskeho kláštora. Pred reformami 2. vatikánskeho koncilu to bola najvyššia a doživotná rehoľná funkcia, vo viacerých ohľadoch blízka hodnosti biskupa - preláta.^[6] Hoci nebol vedec a iba niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ, vedecká spoločnosť v Brne ho aj ako amatéra brala vážne pre veľké úspechy v šľachtení rastlín a v meteorológii.^[6] Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom Ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý český hudobný skladateľ Leoš Janáček.

Prírodovedec a biológ

Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.

Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde". Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia – Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj pre živočíchy.

Pri výskumoch ho údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina (otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951). Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca J. B. de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darwinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.

Položil základy genetiky ako vednej disciplíny. Skúmal zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov, pri krížení hybridov (najmä hrachu Pisum sativum). Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov, ktoré získal v jednotlivých dcérskych generáciách, sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá. Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti: dedičnosť s úplnou dominanciou (dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom) a dedičnosť s neúplnou dominanciou (dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén, a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov).

Mendelove zákony

Pokusy, ktoré vykonal Mendel s hrachom, a matematicko-štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k zákonitostiam, ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove zákony (pre základný typ jednoduchej dedičnosti):

1. Zákon uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí;
2. Zákon štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov;
3. Zákon o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.

Monohybridizmus

Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami, v generácii F1 (prvá dcérska generácia) boli všetky jedince rovnaké. Keď skrížil príslušníkov generácie F1, dostal v generácii F2 (druhá dcérska generácia) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien. Pri veľkom počte krížencov zistil, že ich pomer bol 3:1.

Mendel ako meteorológ

Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Jeho meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde. Okrem toho, že založil genetiku a definoval Mendelove zákony dedičnosti, svojimi prácami spoluzaložil ďalší vedný odbor – bioštatistiku.

Mendel pôsobil aj ako riaditeľ moravskej hypotečnej banky.^[5]

Dielo

Versuche über Pflanzenhybriden, 1866.

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gregor Mendel
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Mendel

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Po stopách Mendela
• .pod lampou o genetike: 200 rokov zázrakov