A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Grafit | |
C | |
Klasifikácia | |
---|---|
Strunzova klasifikácia | I/B.02 (8.vyd.) 1.CB.05a (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 1.CB.05a (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 1.3.6.2 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Hexagonálna sústava |
Zoznam minerálov Grafit na Commons | |
Grafit (v staršom názvosloví tuha) je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky modifikácia uhlíka – C.
Charakteristika
Tento minerál vytvára kryštály v tvare plochých tabuľkovitých doštičiek. Máva aj celistvý, šupinkovitý, zrnitý aj zemitý habitus. Býva tmavosivý až čierny a má tmavosivý až čierny vryp. Je nepriehľadný a vyznačuje sa matným kovovým leskom.
Podľa stupňa kryštalinity sa rozoznáva makrokryštalický (veľkosť kryštálov 0,1 – 25 mm), ktorý vzniká v amfibolitovej fácii, mikrokryštalický (0,001 – 0,1 mm) a kryptokryštalický (pod 0,001 mm)[1], ktorý vzniká vo fácii zelených bridlíc.
Vznik
Uhlík v grafite môže mať organický (grafitizáciou hornín bohatých na uhľovodíky, má vyšší obsah 12C) i anorganický pôvod (degazácia a parciálne tavenie hornín, má vyšší obsah 13C). Vytvára sa v premenených horninách, najmä v bridliciach, svoroch a mramoroch. Vzniká i v hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, biotitom, ortoklasom, turmalínom, apatitom, pyritom a titanitom.[2]
Poznávanie
Grafit je na dotyk mastný, otiera sa o papier a zanecháva na ňom sivú stopu. Táto vlastnosť nemusí byť zrejmá vo všetkých kryštalografických smeroch, preto niektoré grafitické bridlice nezanechávajú tmavú stopu.
Lokality
Vo svete
Známy je z pestrej série z Českého západného moldanubika, kde sa často striedajú polohy grafitu s erlánmi, mramorom, amfibolitmi, kvarcitmi, magmatitmi a pararulami. Nachádza sa i v moravsko-sliezskej oblasti (napr. Velké Tresné). Známy je tiež na lokalitách Český Krumlov a Koloděje nad Lužnicí.
Slovensko
V Západných Karpatoch sa nachádza iba grafit mineralogického významu. Známe sú výskyty v metamorfitoch Malých Karpát, kde je grafit masívny až šupinkovitý. Zriedkavo v mramoroch pri Tuhári (Veľký Krtíš).
Ekonomický význam
Významnými vlastnosťami grafitu je jeho žiaruvzdornosť, tepelná a elektrická vodivosť, odolnosť voči kyselinám a nízky koeficient trenia. Využíva sa preto na výrobu nehorľavých a izolačných materiálov. Veľkosť kryštálov (kryštalinita) má vplyv na bilančný obsah uhlíka v ložiskách a tiež aj na cenu koncentrátu[1]. Najvyššiu cenu má makrokryštalický grafit, ktorý má však zároveň aj najnižší obsah uhlíka. Najväčšími producentmi sú Čína, Rusko, KĽDR a Kórejská republika, India a Mexiko[2]. Veľká časť grafitu sa získava synteticky.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému grafit
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.mindat.org – grafit na mineralogickej databáze (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk