A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Geografia Slovinska | |
 | |
| Svetadiel | Európa |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Súradnice | 46°00' s. š., 15°00' z. d. |
| Rozloha | 20 273 km² (150. na svete) – súš: 99,3 % (20 151 km²) – voda: 0,7 % (122 km²) |
| Dĺžka pobrežia | 46,69 km |
| Hranice | 1334 km – Chorvátsko: 670 km – Rakúsko: 330 km – Taliansko: 232 km – Maďarsko: 102 km[1] |
| Najvyšší bod | 2 864 m (Triglav) |
| Najnižší bod | 0 m (Jadranské more) |
| Najdlhšia rieka | Sáva (221 km) |
| Najväčšie jazero | Ptujsko jezero (3,46 km²) |
Tento článok popisuje geografické pomery v Slovinsku.
Poloha a rozloha
Slovinsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v južnej časti strednej Európy[pozn 1] na severnej a východnej pologuli. Na juhozápade má prístup k Jadranskému moru, na západe siaha k Alpám a juhovýchodná časť zasahuje do Dinárskych vrchov. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 3° 13' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 13 minút.
Krajné body
- Svetové strany
- najsevernejší bod: Budinci, Občina Šalovci (46°52′37,52″S)
- najjužnejší bod: Damelj, Občina Črnomelj (45°25′18,34″S)
- najzápadnejší bod: Breginj, Občina Kobarid (13°23′47,81″V)
- najvýchodnejší bod: Benica, Občina Lendava (16°36′07,69″V)[pozn 2]
- geografický stred: pri obci Slivna (46°07′11.8″S 14°48′55.2″V / 46,119944°S 14,815333°V)
- Nadmorská výška
- najvyšší bod: Triglav (2 864 m n. m.)
- najnižší bod: pobrežie Jadranského mora (0 m n. m.)
- výškové rozpätie: 2 864 m
- priemerná nadm. výška: 492 m n. m.[2] (niektoré zdroje uvádzajú 557 m n. m.[pozn 3])
- Vzdialenosti (vzdušné)
- najväčšia dĺžka v smere poludníka: 248 km
- najkratšia šírka v smere rovnobežky: 163 km
- najkratšia vzdialenosť k moru: 0 km (Jadranské more)
Rozloha
Rozloha Slovinska predstavuje 20 273 km², čo krajinu radí na 38. miesto v Európe a 150. miesto vo svete. Rozlohou podobný je vo svete štát Salvádor (21 041 km²), v rámci Európy je rozlohou najbližšie Severné Macedónsko (25 713 km²) alebo Čierna Hora (13 812 km²). Súš zaberá 99,3 % rozlohy, čo je 20 151 km², vodné plochy sa rozprestierajú na 0,7 % krajiny, čo je približne 122 km². Z celkovej rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 34 %, lesná pôda a pasienky 63 % a takmer 3 % plochy Slovinska tvorí zástavba.[pozn 2]
Štátne hranice
Slovinsko má spoločné hranice so 4 štátmi: na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom a na juhovýchode a juhu s Chorvátskom. Celková dĺžka pozemných hraníc je 1 334 km, pobrežná čiara má dĺžku 46,7 km.
- Hranice
Chorvátsko: 670 km
Rakúsko: 330 km
Taliansko: 232 km
Maďarsko: 102 km[1]
Trojmedzné body sú 3:
- pri meste Kranjska Gora: Taliansko a Rakúsko 46°31′22.55″S 13°42′50.81″V / 46,5229306°S 13,7141139°V
- pri obci Trdkova: Rakúsko a Maďarsko 46°52′8.7″S 16°6′50.1″V / 46,869083°S 16,113917°V
- pri obci Benica: Maďarsko a Chorvátsko 46°28′8″S 16°36′37.94″V / 46,46889°S 16,6105389°V
Povrch
Regionalizácia Slovinska delí krajinu na tieto makroregióny:[3]
- alpský
- stredomorský
- dinársky
- panónsky
Definované sú podľa hlavných reliéfnych jednotiek (Alpy, Panónska nížina, Dinárske vrchy) a podľa klimatických typov (submediteránske (stredomorské), mierne kontinentálne, horské podnebie).[4] Často sú vzájomne prepletené, preto je komplikované určiť ich presné vymedzenie.
Charakteristickým znakom povrchu Slovinska je jeho veľká rozmanitosť, nakoľko na jeho územie zasahujú 4 veľké reliéfne celky:
- vysokohorské Alpy na severe a severozápade (30 % územia)
- horské Dináre na juhovýchode (30 % územia)
- stredomorská oblasť na juhozápade (10 % územia)
- pahorkatinná a rovinatá Panónska panva na východe (30 % územia)[5]
Priemerná nadmorská výška Slovinska je 492 m n. m. (niektoré zdroje uvádzajú 557 m n. m.[pozn 3]), pričom reliéf krajiny zasahuje od úrovne hladiny Jadranského mora v Terstskom zálive, po 2 864 m n. m. na vrchole Triglavu.[2] Najvyšší vrch je národným symbolom krajiny, zobrazeným aj v znaku a na vlajke Slovinska.
Na západnú časť Slovinska zasahujú Východné Alpy, presnejšie ich časť Južné vápencové Alpy. Tie tvoria horstvá vápencových a dolomitových jednotiek:
- Júlske Alpy (Triglav, 2 864 m n. m.) – zasahujú na severozápad krajiny
- Karavanky (Vrtača, 2 181 m n. m.) – zaberajú severné, pohraničné pásmo
- Kamnicko-Savské Alpy (Grintovec, 2 558 m n. m.) – nachádzajú sa na severe centrálnej časti krajiny
- Pohorje (Črni vrh, 1 543 m n. m.) – tvorí najvýchodnejší výbežok Álp, zasahujúci po Maribor
V južnej časti vystupujú výbežky Dinárskej sústavy, do ktorej patria napríklad pohoria Javorniki, Gorjanci alebo Trnovski Gozd. Východným smerom vrchoviny ustupujú a striedajú sa pahorkatiny a nížiny. Prakticky na celom území Slovinska sa nachádzajú krasové oblasti, čo dokladá 6 599 registrovaných (z toho 20 prístupných) jaskýň. Najrozšírenejšie sú v Alpách, Dinároch a Krase, v pohorí, podľa ktorého dostali tieto oblasti pomenovanie. Najznámejšími a najnavštevovanejšími sú jaskynné systémy Postojnska jama a Škocjanske jame.[5]
Pohoria
Z pohorí v Slovinsku výškovo i plošne výrazne dominujú vápencové Júlske Alpy, ktoré tvoria časti Triglav, Škrlatica, Martuljka, Razor-Prisojnik a Jalovec-Mangart. Rovnako ako susedné pohoria Karavanke, Kamniško-Savinjske Alpe a Pohorje, sú aj Júlske Alpy súčasťou Východných Álp. V krajine je 34 vrchov, dosahujúcich 2 500 m n. m. (Slovensko má takých vrchov 9) a až 352 štítov dosahuje nadmorskú výšku cez 2 000 metrov.[pozn 4] Mimo Álp dominuje južnej časti krajiny 1 795 m n. m. vysoký Snežnik, ktorý leží v Dinárskych vrchoch. Ostatné horstvá sú výrazne nižšie a menej rozľahlé. Špecifické sú krasové planiny v južnej a juhozápadnej časti Slovinska.
- Zoznam 10 najvyšších vrchov Slovinska
| Obrázok | Vrch | Nadmorská výška |
Pohorie | Poloha |
|---|---|---|---|---|
 |
Triglav | 2 864 m n. m. | Júlske Alpy | 46°22′45.06″S 13°50′2.16″V / 46,3791833°S 13,8339333°V |
 |
Škrlatica | 2 740 m n. m. | Júlske Alpy | 46°25′58.45″S 13°49′14.65″V / 46,4329028°S 13,8207361°V |
.jpg) |
Mangart | 2 679 m n. m. | Júlske Alpy | 46°26′22.57″S 13°39′17.49″V / 46,4396028°S 13,6548583°V |
.jpg) |
Visoki Rokav | 2 679 m n. m. | Júlske Alpy | 46°26′7.66″S 13°49′38.19″V / 46,4354611°S 13,8272750°V |
 |
Jalovec | 2 645 m n. m. | Júlske Alpy | 46°25′17.05″S 13°40′48.73″V / 46,4214028°S 13,6802028°V |
 |
Veliki Oltar | 2 621 m n. m. | Júlske Alpy | 46°26′22.77″S 13°49′51.17″V / 46,4396583°S 13,8308806°V |
 |
Velika Ponca | 2 602 m n. m. | Júlske Alpy | 46°27′35.49″S 13°41′50.98″V / 46,4598583°S 13,6974944°V |
.jpg) |
Razor | 2 601 m n. m. | Júlske Alpy | 46°24′44.08″S 13°47′28.17″V / 46,4122444°S 13,7911583°V |
.jpg) |
Dolkova špica | 2 591 m n. m. | Júlske Alpy | 46°25′33.14″S 13°48′58.31″V / 46,4258722°S 13,8161972°V |
 |
Srednji Rokav | 2 589 m n. m. | Júlske Alpy | 46°25′58.45″S 13°49′14.65″V / 46,4329028°S 13,8207361°V |
Geológia
.jpg)
Slovinsko, patriace do alpínskej orogenézy, má zložitú geologickú štruktúru. Na jeho území sa stretávajú tri tektonické mikroplatne, ktorých pohyb vytvára v oblasti časté zemetrasenia. Zo západu zasahujú mohutné Alpy, z juhovýchodu Dinaridy a zo severovýchodu Panónska panva.[6] Ich vzájomné pôsobenie i tlak vyvolaný protipohybom Eurázijskej a Africkej platne sú dôvodom skutočnosti, že toto územie patrí k seizmicky aktívnym.[pozn 3] Najčastejšie otrasy postihujú alpskú, sávsku a dinársku oblasť, no najničivejšie bývajú otrasy na pobreží. Podľa historických záznamov sa tu vyskytlo viac ako 60 silných zemetrasení.[6] Jedno z najničivejších sa vyskytlo v roku 1667, kedy bola zničená značná časť terajšieho Slovinska i vtedajšej Dubrovníckej republiky.[5]
V horských oblastiach sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, predovšetkým železitých, olovnatých a zinočnatých. Ich ťažba a spracovanie však tvorí zanedbateľnú časť HDP. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov, ktorých časť je využívaná na liečebné či rekreačné účely.
Kvalitu pôd ovplyvňuje kamenné podložie, čím prevažujú v horských oblastiach kyslé štrkové, piesočnaté a ílovité lesné, málo úrodné pôdy, na ktorých sú lesy a lúky. Kvalitnejšia pôda podhorských oblastí a riečnych nív je využívaná na pestovanie menej náročných plodín a pastviny, pri priaznivých klimatických podmienkach sa kvalitnejšie pôdy osádzajú viničom a ovocnými sadmi. Najúrodnejšia pôda a na ňu naviazané poľnohospodárstvo je predovšetkým vo východnej, nížinatej časti Slovinska. Červenkastá a tehlovohnedá, zväčša kamenistá pôda, je typická pre pobrežnú stredomorskú oblasť.[pozn 2]
Podnebie
Slovinsko má prevažne mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre Strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňujú blízke Alpy a Atlantický oceán so Stredozemným morom, pričom významným faktorom je aj nadmorská výška. Pokým na severozápade krajiny je alpské podnebie s množstvom zrážok, miernym letom a drsnou tuhou zimou, vo východnej časti Slovinska sú popri chladných zimách už letá horúce a zrážkovo menej bohaté. Pobrežná oblasť, ovplyvnená blízkym morom, má už subtropické podnebie s miernymi zimami a horúcim letom.[7]
Pre územie Slovinska sú tak charakteristické veľké teplotné rozdiely v rámci roka; pokým priemerná teplota v júli dosahuje 23°C, v januári klesá na –1°C. V jadranskom prímorí sa výraznejšie presadzuje vplyv teplotnej zotrvačnosti vodnej masy, čím zimné mesiace na pobreží bývajú o poznanie teplejšie a daždivejšie, než vo vnútrozemí. Jar prichádza pomerne skoro, jeseň býva prevažne slnečná a teplá až do konca októbra, kedy sa aj teplota vody stále pohybuje až do 19°C. V tejto najteplejšej časti krajiny dosahujú priemerné teploty v júli 27°C a teplota vody presahuje 23°C. Zrážkovo bohaté bývajú marec a apríl v jarných a október a november v jesenných mesiacoch.
Prevažuje smer vetra od pobrežia do vnútrozemia (vietor južných smerov), pričom aj v tejto časti Jadranu sa vyskytuje bóra, silný (severný) vietor, vanúci z pevniny nad more a prinášajúci ochladenie. Dosahuje silu orkánu a spôsobuje výrazné materiálne škody. Obdobným, no nie tak ničivým je „jugo“, prinášajúci výrazné zrážky a vietor južných smerov. Oteplenie prináša tzv. „zmorac“ a predovšetkým v chladnejšej časti roka vanúci alpský fön, zvyšujúci teplotu najmä v horských oblastiach.[8]
Rôznorodé sú i zrážky, ktorých ročné úhrny sa pohybujú od 800 mm vo východne situovaných oblastiach Panónskej panvy, po cca 2500 mm v horských oblastiach Júlskych Álp. Množstvo zrážok sa môže medziročne značne líšiť a vyskytujú sa suché a výrazne vlhké periódy, spôsobujúce rozsiahle povodne.[pozn 2] V zimných mesiacoch nie je nezvyčajné, ak v alpskej oblasti napadne za niekoľko hodín i viac ako 1 meter snehu a celková snehová pokrývka (napr. v horskej stanici Kredarica (2 500 m n. m.)) presahuje 3 metre.
- V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí
- (viď mapka)
- tundra (ET) v najvyšších polohách hôr
- subpolárna oblasť (Dfc) v horských polohách nad hranicou lesa
- kontinentálna oblasť (Dfb) v pohoriach
- oceánska oblasť (Cfb) na väčšine územia Slovinska
- vlhká subtropická oblasť (Cfa) na pobreží[pozn 5]
- Podnebie možno rozdeliť do 3 hlavných skupín
- sub-stredomorské podnebie – zaberá juhozápadné Slovinsko, od pobrežia po dinárske krasové plošiny; je najteplejšie a najmiernejšie podnebie, ovplyvnené blízkym morom, ktoré zmierňuje zimu i letné horúčavy. Oproti stredomorskej klíme má vyššie zrážky a nižšie teploty.
- mierne kontinentálne podnebie – je typické pre väčšinu Slovinska a prináša chladné zimy a pomerne horúce letá.
- alpské podnebie – sa vyskytuje v horských oblastiach krajiny a prináša výrazne vlhké počasie a nízke teploty. Značnú časť roka sa tu vyskytujú zrážky vo forme snehu.[pozn 2]
Rekordy
Teplotné extrémy v Slovinsku dosahujú rozpätie takmer 90°C; minimálna zaznamenaná teplota klesla na stanici Komna (pri Bohinjskom jezere pod Triglavom) 9. januára 2009 na -49,1 °C a teplotné maximum dosiahlo 8. augusta 2013 v Cerklje ob Krki (v údolí Sávy na východe krajiny) 40,8 °C. Najvyšší denný úhrn zrážok bol zaznamenaný v oblasti Posočje na západe krajiny, kde ich za 24 hodín spadlo 423 mm.[pozn 2]
- Počasie v meste Ľubľana
| Počasie Ľubľana | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia °C (°F) | 15.8 (60.4) |
19.7 (67.5) |
24.3 (75.7) |
27.8 (82) |
32.4 (90.3) |
35.6 (96.1) |
37.1 (98.8) |
40.2 (104.4) |
30.3 (86.5) |
25.8 (78.4) |
20.9 (69.6) |
16.7 (62.1) |
40,2 (104,4) |
| Najnižšia °C (°F) | -20.3 (-4.5) |
-23.3 (-9.9) |
−14.1 (6.6) |
−3.2 (26.2) |
0.2 (32.4) |
3.8 (38.8) |
7.4 (45.3) |
5.8 (42.4) |
3.1 (37.6) |
−5.2 (22.6) |
-14.5 (5.9) |
−14.5 (5.9) |
−23,3 (−9,9) |
| Zrážky mm (palce) | 69 (2.72) |
70 (2.76) |
88 (3.46) |
99 (3.9) |
109 (4.29) |
144 (5.67) |
115 (4.53) |
137 (5.39) |
147 (5.79) |
147 (5.79) |
129 (5.08) |
107 (4.21) |
1 362 (53,62) |
| Slnečný svit | 71 | 114 | 149 | 178 | 235 | 246 | 293 | 264 | 183 | 120 | 66 | 56 | 1 974 |
| Zdroj: National Meteorological Administration | |||||||||||||
Rastlinstvo
.jpg)
Územie Slovinska pokrýva na 58,3% rozlohy lesný porast, čím sa v lesnatosti radí na 3. miesto v Európe.[9] Lesy tak tvoria významný prírodný zdroj, no ťažba dreva je napriek tomu minimálna. Pokým vo vyšších polohách hôr je zastúpený najmä smrek, jedľa a borovica, v nižších polohách rastú zmiešané lesy s výrazným zastúpením buka a duba. Bežným stromom v krajine je lipa, ktorá je jedným zo symbolov Slovinska. Pobrežné oblasti majú sčasti stredomorskú vegetáciu. Vápencové náhorné planiny Krasu pokrývajú najmä borovicové lesy, hoci lesnatosť tohto územia je len okolo 30%. Horná hranica lesa v Slovinsku siaha do výšky 1 700 až 1 800 m n. m.[pozn 3]
Rastlinstvo okrem nadmorskej výšky významne ovplyvňuje podložie, na ktorom rastie. Určité rastlinné spoločenstvá sú tak priamo viazané na určité zloženie pôdy, z ktorej čerpajú látky, potrebné na svoj rast. S výnimkou najvyšších častí horských hrebeňov a mimoriadne vlhkých lokalít poskytuje tunajšie prostredie vhodné podmienky na rast vegetácie. Popri drevinách sú rozšírené kroviny, zaberajúce oblasti popri vodných tokoch, opustené pastviny i lúky a to od nížin až po vysokohorské polohy, kde prevládajú nízke porasty odolnej borovice horskej (kosodreviny). Vyššie ležia už len prirodzené horské lúky bez vyššej vegetácie, porastené trávou, skalnaté oblasti už len machom a lišajníkmi. Nížinné lúky, nachádzajúce sa na kyslých pôdach či v záplavových oblastiach, bývajú obhospodarované a využívané na výrobu sena či pastvu. Vlhké rovinaté prostredie vyšších polôh vytvorili vhodné podmienky na rast rašelinovej vegetácie, ktorú tvoria kríky, byliny a machy. Najmä v horstvách Pokljuka a Jelovica vznikli a rozšírili sa rašeliniská.
V Slovinsku rastie približne 2 900 druhov rastlín, z ktorých je 70 endemických, prípadne boli na tomto území popísané prvýkrát. Botanicky vzácnym je na endemity bohaté územie Triglavského národného parku, kde rastú napr. tzv. triglavské ruže, modré horce, júlsky mak či fialový zvonček Zoisov.[10]
Z hospodárskych plodín sa až do stredných horských polôh (cca 1 300 m n. m.) bežne pestujú jačmeň, ovos a zemiaky, viniču sa darí až do nadmorskej výšky okolo 580 metrov.[pozn 2] Poľnohospodárstvo je rozvinuté najmä v úrodnejšej strednej a východnej časti Slovinska, kde sa pestuje predovšetkým kukurica, pšenica, zemiaky, cukrová repa a vinič.[11]
Živočíšstvo
Vzhľadom na zemepisnú polohu v miernom pásme a rozmanitosť prírodných podmienok je zloženie fauny na území Slovinska obdobné, ako v okolitých štátoch, vrátane Slovenska. Vysokohorské, horské i nížinné pásmo, no tiež úzky pobrežný pás stredomoria vytvárajú širokú paletu biotopov. Na neveľkom území je registrovaných 75 druhov cicavcov a 344 druhov vtákov. Medzi výnimočné (v porovnaní so slovenskou faunou) patria kozorožce, šakaly, či v pobrežných vodách sa vyskytujúce delfíny.[pozn 3]
Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne:
- Alpský komplex zastupujú najmä kozorožce, kamzíky, orly a rôzne druhy plazov.
- Komplex lesov má zastúpenie vysokej zveri, vyskytujú sa tu jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, sovy, ďatle, kukučky a pod.
- Komplex stepí je obývaná hlavne menšími cicavcami, hlodavcami a vtákmi, no vyskytujú sa tiež väčšie lesné živočíchy, ako vlky, šakaly, líšky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky.[12]
Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu.
Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva:
- komplex alpských jazier je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb.
- komplex horských jazier obývajú najmä pstruhy.
- komplex krasových jazier je typicky špecifickou skladbou fauny, z čoho značnú časť tvoria endemity.
- komplex lužných lesov a lúk má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb.[pozn 3]
.jpg)
- Lipican
Lipican alebo lipicanský kôň patrí medzi „národné poklady“ Slovinska. Vyšľachtený bol v žrebčíne Lipica v roku 1580 a ide tak o jedno z najstarších kultúrnych plemien koní v Európe. Pochádza zo starošpanielskych a starotalianskych plemien koní a má výborné morfologické, fyziologické a biologické vlastnosti. Rýchlo získal obľubu u šľachty, ale aj u drobných chovateľov, ktorí obľubovali jeho tvrdosť, skromnosť, živý temperament, dobrý charakter a učenlivosť. Tieto vlastnosti prispeli k tomu, že chov tohto ušľachtilého plemena pretrval až do súčasnosti.[pozn 6]
Ochrana prírody
Chránené územia Slovinska zahŕňajú jeden národný park (slovin. narodni park), tri regionálne parky (slovin. regijski park) a 44 prírodných parkov (slovin. krajinski park). Prírodných rezervácii (slovin. naravni rezervat) je 52 a prírodných pamiatok (slovin. naravni spomenik) 1217.[13] Pokrývajú asi 12,5% slovinského územia, no ďalších približne 25% územia zaberajú chránené vtáčie územia Natura 2000, ktorých je 286.[14]
Národné parky
- Triglavski narodni park (vyhlásený v r. 1981, rozloha 838 km²)[13]
Regionálne parky
- Kozjanski regijski park (vyhlásený v r. 1999, rozloha 206 km²)
- Regijski park Škocjanske jame (vyhlásený v r. 1996, rozloha 4,13 km²)
- Notranjski regijski park (vyhlásený v r. 2002, rozloha 222 km²)[13]
Vodstvo
Rieky
Slovinsko má približne 46 km jadranského pobrežia, no napriek prímorskej polohe patrí až 80 % rozlohy krajiny do úmoria Čierneho mora.[pozn 2] Mimo neveľkého územia na západe krajiny odvádzajú vodné toky prebytkovú vodu do prítokov Dunaja. Severom územia preteká rieka Mura (tvorí prirodzenú hranicu s Maďarskom) a Dráva, strednú časť odvodňuje Sáva a južnú Kolpa, ktoré smerujú východným smerom do Chorvátska a k mohutnému Dunaju. V západnej časti dominuje rieka Soča, smerujúca južným smerom cez Taliansko do Jadranu.
- Najdlhšie rieky
- Sáva – 221 km, povodie 10 872 km²
- Dráva – 117 km, povodie 3 489 km²
- Savinja – 102 km, povodie 1 848 km²
- Soča – 96 km, povodie 1 576 km²
- Krka – 94 km, povodie 2 353 km²
- Dravinja – 73 km, povodie 817 km²
- Ledava – 68 km, povodie 675 km²
- Pesnica – 65 km, povodie 539 km²
- Idrjica – 60 km, povodie 598 km²
- Ščavnica – 56 km, povodie 288 km²[pozn 7]
Jazerá
Vodné plochy sú zastúpené od jazier lužných lesov v povodí veľkých riek v severovýchodnej časti, cez krasové jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v Júlskych Alpách. Vrátane umelo vytvorených vodných plôch ich je v Slovinsku celkovo 321. Rozlohou najväčšími sú Ptujsko jezero (346 ha) a Bohinjsko jezero (318 ha), hoci v čase záplav je najrozľahlejším Cerknické jezero, dosahujúce dočasne vodnú plochu až 2500 ha. To však v letných na zrážky chudobných mesiacoch takmer vysychá a zaberá len zlomok tejto plochy.[pozn 8]
Minerálne pramene
Krajina je bohatá na termálne pramene a minerálne vody, využívané na pitie i liečebné účely. Najznámejšie sú minerálne pramene Radenci (tzv. Radenska), Rogaška Slatina, Očeslavska Slatina, Ivanjševska Slatina, Kralova Slatina, Slatina v Ravnu a Železova voda pod Olševo. Slovinské termálne vody sú využívané tiež na rehabilitáciu pohybového aparátu, nervového systému a stavov po úrazoch a operáciách pohybového aparátu. Termálne vody sa využívajú aj na športové a rekreačné účely. Najznámejšie termálne pramene sú Laško, Lendava, Moravske Toplice, Dobrna, Čatež, Dolenjske Toplice, Olimia, Ptuj, Radenci, Rogaška, Šmarješke Toplice, Topolšica a Zreče.[pozn 9]
Cestovný ruch
Rozmanitosť slovinskej prírody predurčuje túto neveľkú krajinu byť turisticky atraktívnou a vyhľadávanou. Na severozápade dominujú Júlske Alpy s vysokohorským rázom, juhozápad je typicky stredomorský, severovýchod sa zvažuje do rovinatej Panónie a juhovýchodu dominujú výbežky Dinárskych vrchov s hornatinami i krasovými planinami. Kultúra a architektúra sa mení podľa historickej prináležitosti, nakoľko Slovinsko tvoria 4 historické kraje (Kraňsko, Korutánsko, Štajersko a Prímorie), charakteristické svojou jedinečnosťou. Neveľká krajina tak má vysoké hory, pohoria i nížiny a nechýba morské pobrežie, jaskyne a krasové územia s hlbokými kaňonmi a divokou, málo poznačenou prírodou.[pozn 10]
V roku 2018 absolvovali turisti v Slovinsku 15,7 milióna prenocovaní, ktoré vykonalo 5,933 mil. turistov, z toho 4,425 milióna návštevníkov bolo zo zahraničia. Príjem z cestovného ruchu tvorí významnú časť HDP. Medzi najatraktívnejšie ciele turistov patrí Ľubľana, Júlske Alpy s Bledským jazerom a údolím Soča, Triglavský národný park s najvyšším vrchom krajiny, krasová plošina či jaskyňa Postojnska jama. Pobrežiu Jadranského mora dominuje historické gotické mesto Piran, typicky stredomorská Izola či prístavný Koper. Vnútrozemie zaujme kuchyňou, vínom i kúpeľmi a najpopulárnejšími lokalitami sú Maribor, Ptuj, Škofja Loka, Štanjel, Vipavski Križ, Šmartno a iné.[pozn 10]
Doprava
Cestná doprava
Slovinsko, ležiace na rozhraní Balkánu, Strednej a Západnej Európy, malo už počas éry Rímskej ríše veľký dopravný význam. Územím viedli dôležité cesty (medzi nimi slávna Jantárová cesta), po ktorých smerovali obchodníci i vojaci a prepravovali sa zásoby do provincii Panónia, Norikum a Dalmácia. V súčasnosti vedú krajinou dva hlavné európske dopravné koridory; prvý vedie západo-východným smerom v trase Terst – Ľubľana – Budapešť, druhý v severo-južnom smere v trase Salzburg – Ľubľana – Záhreb.[pozn 11] Významným je tiež koridor Graz – Maribor – Záhreb, ktorý je mimo tranzitnej nákladnej dopravy dôležitou cestou pre dovolenkárov, smerujúcich zo strednej a západnej Európy do Dalmácie. Medzi najdôležitejšie dopravné tepny tak patria tzv. európske cesty s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu. Celková cestná sieť v Slovinsku dosahuje 38 985 km, z toho je 769 km rýchlostných ciest (sav v roku 2012).[2]
- Európske cesty
- E 57: (Graz) → Šentilj – Maribor – Celje – Ľubľana
- E 59: (Graz) → Šentilj – Maribor – Kozminci → Záhreb
- E 61: (Villach) → Hrušica – Ľubľana – Postojna – Divača → Terst
- E 70: (Terst) → Divača – Ľubľana – Obrežje → Záhreb
- Diaľnice
- A1: Šentilj – Maribor – Ľubľana – Srmin (255 km)
- A2: Karavanken – Kranj – Ľubľana – Novo mesto – Obrežje (174 km)
- A3: Gabrk – Fernetiči (11 km)
- A4: Maribor – Gruškovje (34 km)
- A5: Maribor – Pince (81 km)
Železničná doprava
Železničná doprava využíva štandardný rozchod koľají 1435 mm, čo zjednodušuje medzinárodnú prepravu. Hornatý reliéf krajiny limituje používanie železnice do rovinatejších oblastí nížin a horských kotlín, ktorými vedie väčšina hlavných tratí. Celková dĺžka železničnej siete je 1 229 km (v roku 2014), z toho elektrifikovaných jednosmerným napätím 3 kV je 503 km a dvojkoľajných tratí je 331 km.[2] Významným je železničný uzol v Ľubľane a pre nákladnú dopravu prístav Koper.
Nezastupiteľnú úlohu v rámci turistického ruchu v hlavnom meste zohráva pozemná lanová dráha na Ľubľanský hrad. V minulosti v meste premávali električky, ktoré však boli v roku 1959 zrušené.[pozn 12] Veľkú obľubu má v hlavnom meste cyklodoprava.
Lodná doprava
Najvýznamnejším prístavným mestom krajiny je Koper, kde je jediné významnejšie prekladisko námorných lodí v Slovinsku. Na jadranskom pobreží je niekoľko malých prístavov a mol. Vnútrozemská riečna doprava má zanedbateľný význam a plní skôr rekreačnú funkciu.
Letecká doprava
V krajine je 16 letísk, z ktorých je 9 s nespevnenou dráhou. Z hľadiska prepravy dominuje medzinárodné letisko Joža Pučnika pri Ľubľane, ktoré v roku 2019 odbavilo cca 31,5 tisíc letov a viac ako 1,72 mil. cestujúcich.[15] Medzinárodné sú ešte letiská v Maribore a v Portoroži, slúžiace najmä doprave turistov na jadranské pobrežie. Vnútroštátna letecká doprava je vzhľadom na rozlohu krajiny a existujúcu diaľničnú sieť využívaná minimálne.
Územnosprávne rozdelenieupraviť | upraviť zdroj
Slovinsko je územno-správne rozdelené na 12 (štatistických) regiónov[16], ktoré sa členia na 212 občín[17]. V krajine je 68 miest a celkovo 6035 sídiel (naselje).
