A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karavanky | |
Karawanken Karavanke | |
pohorie | |
pohľad na východné Karavanky z vrchu Hochstuhl
| |
Štáty | Rakúsko, Slovinsko |
---|---|
Časť | Südliche Kalkalpen |
Súradnice | 46°30′18″S 14°45′29″V / 46,505°S 14,758°V |
Najvyšší bod | Hochstuhl |
- výška | 2 236 m n. m. |
Poloha v rámci Álp
| |
Wikimedia Commons: Karawanks | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Karavanky (nem. Karawanken, slovin. Karavanke) sú pohorie, ktoré spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom. V minulosti prechádzalo pohorím mnoho dôležitých obchodných ciest, dnes zabezpečujú dopravu medzi oboma krajinami železničný a diaľničný tunel, ktoré spájajú rakúsky Villach a slovinské Jesenice. Najvyšším vrchom je Stol (Hochstuhl, 2 236 m). Karavanky sú zároveň najdlhším pohorím Slovinska. Najrozšírenejším porastom v Karavankách je les, ktorý siaha až do výšky 1 700 m. Vrcholové partie hôr sú holé s lúkami, niektoré úseky sú skalnaté (hlavne centrálna časť). Naprieč celým hrebeňom Karavaniek vedie značkovaný chodník, súčasť „Slovinske planinarske poti“.
Poloha
Plocha Karavaniek je 1 300 km². Od juhu ich delí od Júlskych Álp údolie Savy Dolinky a od Savinjských Álp sú to rieky Kokra a Tržaška Bistrica. Najvýchodnejšie výbežky Karavaniek končia pri meste Slovenj Gradec. Na západe plynulo prechádzajú v Karnské Alpy.
Rozdelenie pohoria
Celé pohorie je pre väčšiu prehľadnosť rozdelené na tri skupiny – Westkarawanken' (Západné Karavanky – Mittagskogel – 2 145 m), Mittelkarawanken (Stredné Karavanky – Hochstuhl – 2 236 m) a Ostkarawanken (Východné Karavanky – Koschutnikturm – 2 136 m)
- Oblasť Mittagskogel (Kepa) začína na trojmedzí Talianska, Rakúska a Slovinska. Celá skupina je len veľmi málo navštevovaná.
- Oblasť Golice priamo nadväzuje na predošlú skupinu. Najvyšším vrcholom je Golica – 1 835 m.
- Oblasť Hochstuhl (Stol) tvorí stred Karavaniek a zároveň najvyšší masív celého pohoria. Táto časť hôr je vďaka dobrej infraštruktúre často navštevovaná.
- Oblasť Koschuta (Košuta či Košúty) je najmohutnejším hrebeňom Karavaniek. Je viac ako 10 km dlhý a na juhovýchode bezprostredne susedí so Savinjskými Alpami. Tiež tu je turistika skôr výnimkou. Vrchy sú tu málo navštevované. Najvyšším vrcholom je Koschutnikturm – 2 136 m
- Oblasť Olševa je už nepríliš skalnatou časťou hôr. Najvyšším vrcholom je Olševa – 1 929 m
- Oblasti Pece a Uršlje gora sú na východ poslednými, pomerne vysokými skalnatými vrcholmi. Najvyšším vrcholom skupiny je Kordževa glava – 2 126 m. Pokračovaním Karavaniek na východ je masív Kozjak pri Maribore.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karavanky
Externé odkazy
- Alpské pohoria - Karawanken Archivované 2012-11-01 na Wayback Machine
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karavanky na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk