Geografia Poľska
Svetadiel	Európa
Región	Stredná Európa
Súradnice	52°08' s. š., 19°22' z. d.
Rozloha	312 683 km² (68. na svete)
Dĺžka pobrežia	775 km (Baltské more)
Hranice	3 071 km (3 511 km s morskou hranicou) – Nemecko: 467 km - Česko: 796 km - Slovensko: 541 km - Ukrajina: 535 km - Bielorusko: 418 km - Litva: 104 km - Rusko (Kaliningradská oblasť): 210 km
Najvyšší bod	2 503 m (Rysy)
Najnižší bod	-1,8 m (Raczki Elbląskie)
Najdlhšia rieka	Visla (1 047 km)
Najväčšie jazero	Śniardwy (106,6 km²)

Poloha krajiny v rámci Európy

Tento článok opisuje geografické pomery v Poľsku.

Poloha a rozloha

Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.

Krajné body

Svetové strany

• najsevernejší bod: Jastrzębia Góra 54°49′53″S 18°18′46″V / 54,83139°S 18,31278°V / 54.83139; 18.31278
• najjužnejší bod: Opołonek 49°00′09″S 22°50′50″V / 49,00250°S 22,84722°V / 49.00250; 22.84722
• najzápadnejší bod: tok Odry, neďaleko mesta Cedynia 52°51′05″S 14°8′44″V / 52,85139°S 14,14556°V / 52.85139; 14.14556
• najvýchodnejší bod: tok Bugu 50°51′34″S 24°7′45″V / 50,85944°S 24,12917°V / 50.85944; 24.12917

Nadmorská výška

• najvyšší bod: Rysy (2 503 m n. m.)
• najnižší bod: zníženina v delte rieky Visla - Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
• výškové rozpätie: 2 504,8 m

Stred

• geometrický stred Poľska: lokalita pri obci Piątek, 33 km severne od Lodže 52°4′9″S 19°28′50″V / 52,06917°S 19,48056°V / 52.06917; 19.48056

Vzdialenosti (vzdušné)

• najväčšia dĺžka: 640 km medzi obcou Jastrzębia Góra a Rysmi v Tatrách
• najmenšia dĺžka: 325 km medzi mestom Świnoujście a Zawidów
• najväčšia šírka: 660 km medzi obcami Białowieża a Stary Kostrzynek
• najmenšia šírka: 575 km medzi obcami Niemirów a Kosarzyn
• najmenšia vzdialenosť k severnému pólu: 3 780 km
• najmenšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 370 km

Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.

Rozloha

Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km²,^[1] čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.^[2]

Štátne hranice

Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až 775 km. Celková dĺžka hraníc je 3 511 km, pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (2 499,6 m n. m.; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (1 221 m n. m.; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (1 725 m n. m., Slovensko), Veľká Rača (1 236 m n. m., Slovensko), Králický Sněžník (1 424 m n. m.; Česko), Sněžka (1 603 m n. m.; Česko) a iné.

Hranice Poľska a ich dĺžka.

Hranice

• Česko: 796 km
• Slovensko: 541 km
• Ukrajina: 535 km
• Nemecko: 467 km
• Bielorusko: 418 km
• Rusko: 210 km
• Litva: 104 km^[3]

Trojmedzných bodov je 6:

• pri obci Porajów v koryte Lužickej Nisy: Nemecko a Česko
• pri osade Jaworzynka: Slovensko a Česko
• na vrchu Kremenec: Slovensko a Ukrajina
• pri obci Orchówek v koryte rieky Bug: Ukrajina a Bielorusko
• pri osade Stanowisko: Bielorusko a Litva
• pri obci Żerdziny: Litva a Rusko

Povrch

Topografická mapa Poľska

Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod 200 m n. m.) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.

Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovincia Niziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.

Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.

• Najvyššie položené miesto: Rysy 2 503 m n. m.; Vysoké Tatry
• Najnižšie položené miesto: depresia v delte rieky Visla pri obci Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
• Stredná nadmorská výška: 173 m n. m.

Geológia

Východná časť Poľska je tvorená prekambrickou kontinentálnou východo-európskou platňou. Z prvohorného mora sa zachovali hrubé vrstvy vápenca, pieskovcov a bridlíc, ktoré boli v období kaledónskeho a neskôr aj Hercýnskeho vrásnenia najmä v Sudetách vyzdvihnuté do pohorí. V karbóne sa vytvorili rozsiahle ložiská čierneho uhlia, v perme sa vo vodách plytkého mora vytvorili vrstvy kamennej soli.

V druhohorách započalo alpínske vrásnenie, ktoré vyzdvihlo južnú časť do vysokých pohorí. K zaplaveniu územia došlo aj v treťohorách a po jeho ústupe krajinu poznačilo štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zanechalo výrazné stopy vo viacerých tatranských dolinách.

Vodstvo

Riečna sieť Poľska

Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.

V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške 1 395 m n. m. Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.

Podnebie

Priemerná ročná teplota

Priemerné ročné zrážky

Poloha chránených území v Poľsku

Podľa Köppenovej klasifikácie^[4] leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.

Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.

Fauna a flóra

Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.

Fauna je zastúpená bežnými druhmi ako jelene, srnce, diviaky, v menšom rozsahu v Karpatskej oblasti aj medvede, vlci, v Tatrách kamzíky, svište a rysy. V Bielovežskom pralese žijú vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Z vtáctva sú to chránené morské a skalné orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.

Ochrana prírody

V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.

Zubor – najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny

Topografia

Topografia Poľska

Poľsko zaujíma s hustotou zaľudnenia 123,2 obyvateľov na km² (2005) celkovo 62. priečku na svete, čo je mierne nad priemerom Európskej únie. Mestá sú rozmiestnené rovnomerne, výraznejšie je zaľudnené Horné Sliezsko, okolie metropoly Varšava a okolia najväčších miest. Aglomerácie Katovíc a Varšavy majú podľa Eurostatu okolo 2,7 milióna obyvateľov, Krakovsko, Lodžsko, Gdansko, Poznaňsko a Vroclavsko majú viac ako milión obyvateľov.

V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).

Administratívne delenie

Poľsko má od 1. januára 1999 ako unitárny štát 3 úrovne administratívneho delenia.

• Najvyšší správny celok sa nazýva województwo (slov. vojvodstvo) a Poľsko ich má celkom 16.
• Druhý stupeň predstavujú powiaty (slov. okres), ktorých je v celom štáte 379. Tieto sa delia na:
  • Powiat Ziemski - zemský okres (celkový počet 314)
  • Powiat Grodzki - mestský okres, čo je v podstate gmina, ktorá dostala štatút okresu - jedná sa o najväčšie mestá Poľska (65)
• Tretí, najnižší stupeň je gmina (nie celkom presne prekladané ako obec), ktorých bolo v roku 2004 spolu 2478. Tieto obce sa delia do troch kategórií:
  • Gmina miejska - mestská gmina (celkový počet 307)
  • Gmina Miejski-wiejska - mestsko-dedinská gmina (582)
  • Gmina wiejska - dedinská gmina (1 589)

Vojvodstvá

ISO 3166-2	Názov	Hlavné mesto	Populácia	Plocha (km²)	Hustota obyv. (obyv./km²)
PL-DS	Dolnosliezske (dolnośląskie)	Vratislav	2 916 577	19 947	146
PL-KP	Kujavsko-pomoranské (Kujawsko-pomorskie)	Bydgoszcz, Toruň	2 098 370	17 972	117
PL-LD	Lodžské (Łódzkie)	Lodž	2 533 681	18 219	139
PL-LU	Lubelské (Lubelskie)	Lublin	2 171 857	25 122	86
PL-LB	Lubuské (Lubuskie)	Gorzów Wielkopolski, Zielona Góra	1 023 158	13 988	73
PL-MA	Malopoľské (Małopolskie)	Krakov	3 346 796	15 183	220
PL-MZ	Mazovské (Mazowieckie)	Varšava	5 285 604	35 558	149
PL-OP	Opolské (Opolskie)	Opole	1 013 950	9 412	108
PL-PK	Podkarpatské (Podkarpackie)	Rzeszów	2 128 687	17 846	119
PL-PD	Podleské (Podlaskie)	Białystok	1 200 982	20 187	59
PL-PM	Pomoranské (Pomorskie)	Gdansk	2 283 500	18 310	125
PL-SL	Sliezske (Śląskie)	Katovice	4 626 357	12 333	375
PL-SK	Svätokrížske (Świętokrzyskie)	Kielce	1 278 116	11 711	108
PL-WN	Varmsko-mazúrske (Warmińsko-mazurskie)	Olsztyn	1 452 596	24 173	60
PL-WP	Veľkopoľské (Wielkopolskie)	Poznaň	3 455 477	29 826	116
PL-ZP	Západopomoranské (Zachodniopomorskie)	Štetín	1 722 737	22 892	75
Spolu	Poľsko	Varšava	38 538 445	312 679	130

Mestá

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Poľsku

Najväčšie mestá v Poľsku

Referencie

Externé odkazy

• Základné údaje na walkers.sk
• Údaje na infoglobe.sk
• Údaje o krajine
• Štatistické údaje

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Geografie Polska na českej Wikipédii, Geography of Poland na anglickej Wikipédii, Geografia Polski na poľskej Wikipédii, Podział administracyjny Polski na poľskej Wikipédii a Granice Polski na poľskej Wikipédii.
• Základné údaje na mzv.sk
• Základné údaje o krajine
• Štatistický úrad Poľska
• Ekonomika a organizácia hospodárstva
• Profil Poľska na nationmaster.com