A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geórgios Akropolites | |
byzantský spisovateľ, historik, úradník a vzdelanec | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1217 |
Konštantínopol, Latinské cisárstvo | |
Úmrtie | 1282 |
Konštantínopol, Byzantská ríša | |
Národnosť | grécka |
Deti | dvaja synovia:[1] I. Kónstantinos Akropolites II. Melchisedek (mníšske meno) |
Dielo | |
Žánre | kronika, epitafy, panegytiky |
Témy | dejiny Byzantskej ríše |
Geórgios Akropolites (iné mená pozri nižšie; * 1217, Konštantínopol – † 1282, tamtiež) bol byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ.[1][2][3] Byzantský vyslanec na Druhom lyonskom koncile, kde v mene byzantského cisára Michala VIII. uznal univerzálny pápežský jurisdikčný primát.[4][5]
Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je kronika Chroniké syngrafé, v ktorej opísal dobytie Konštantínopola križiakmi (1204) a dejiny Nikajského cisárstva.[1][2][3]
Mená
- starogr. Γεώργιος Ἀκροπολίτης – Geórgios Akropolites; iné prepisy: Geórgios Akropolités[6]; Georgios Akropolites; Georgios Akropolitis
- lat. Georgius Acropolites[7]
Život
Akropolites pochádzal z vplyvnej konštantínopolskej rodiny, no od šestnástich rokov vyrastal na gréckom cisárskom dvore v maloázijskej Nikáji. Konštantínopol totiž desaťročie pred jeho narodením dobyli križiaci počas štvrtej križiackej výpravy a grécke politické i kultúrne centrum sa presunulo do Malej Ázie. V Nikáji Akropolites študoval u Theodóra Hexapteryga a Nikéfora Blemmyda, na filozofickej škole založenej cisárom Jánom III. Vazatzom. V 40. rokoch 13. storočia ho už ako grammatika cisár poveril vyučovaním svojho syna, Akropolitovho spolužiaka, Teodora II.[1][2][5]
Po nástupe Teodora II. na nikájsky trón (1254) bol Akropolites vymenovaný za logotéta a prétora cisárskych vojsk v Macedónii, kde bojoval proti Epirskému despotátu a jeho despotovi Michalovi II. Angelovi. Viackrát bol vyslaný do Bulharska. V roku 1257 bol však zajatý a zo zajatia ho oslobodil až nový byzantský cisár Michal VIII. Palaiologos.[8] Po obnovení byzantskej moci nad Konštantínopolom (1261) bol Akropolites cisárom Michalom VIII. menovaný veľkým logotétom (megas logothetes). Dlhodobo tiež pre cisára ako grammatikos vykonával diplomatické služby a viedol aj byzantskú misiu na Druhom lyonskom koncile (1274). Na koncile jednal v cisárovom mene o cirkevnej únii, ktorej prívržencom Akropolites bol a uznal tiež pápežský primát. Po návrate do Konštantínopola bol cisárom poverený obnovením miestnej vysokej školy, kde nahradil Manuéla Olobola[9]. Vyučoval matematiku a filozofiu. Akropolitovými žiakmi boli viacerí významní byzantskí učenci 13. storočia, medzi nimi napríklad aj Geórgios Pachymeres či neskorší patriarcha Gregor II. Akropolites zomrel v roku 1282 v Konštantínopole.[1][2][5]
Dielo
Známa je Akropolitova literárna činnosť a zvlášť jeho dielo Chroniké syngrafé (dosl. Písaná kronika; často len ako Kronika[10]; starogr. Χρονικὴ συγγραϕή; dlhým tvarom aj: Chroniké syngrafé tes latinikes autokratorias), ktoré opisuje byzantské, resp. nikajské dejiny v rokoch 1203 až 1261. Dielom nadviazal na historiografickú činnosť Nikétu Chóniata.[11][12] Dielo „je azda najdôležitejším historickým záznamom tohto obdobia, ktorý poskytuje množstvo informácií o domácej a zahraničnej politike laskarovských panovníkov Nikáje (cirkevná únia, vzťahy s Latinami z Konštantínopola, Seldžukmi, Arménmi a ďalšie)“[9]. Zachytáva tiež obraz prenikania niektorých západných právnych kategórií do byzantského práva.[4] Kronika sa zachovala v dvoch verziách, dlhšej a zjednodušenej (kratšej), ktorá vznikla po autorovej smrti.[12] Z kroniky neskôr vo svojich prácach vychádzali viacerí neskorší byzantskí historici ako Theodóros Skoutariótes, mních Efraim, Nikéforos Grégoras či Geórgios Sfrantzes.[9] Okrem toho napísal Akropolites aj viaceré oslavné básne (epitafy, panegytiky) a spis o Duchu Svätom.[1][2][5][6]
Referencie
- ↑ a b c d e f AKROPOLITES, GEORGE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 49.
- ↑ a b c d e Akropolites, Georgios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 17 – 18.
- ↑ a b Akropolités Geórgios. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok I. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 79.
- ↑ a b JEŽEK, V. GEORGIOS AKROPOLITES. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 353.
- ↑ a b c d KUPIEC, Kazimierz. JERZY AKROPOLITA, Georgios Akropolites. In: Encyklopedia katolicka. Tom VII. Ignoratio elenchi – Jędrzejów. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 1997. ISBN 83-86668-71-7. S. 1231 – 1232.
- ↑ a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 250 – 251, 255 – 257, 261.
- ↑ CICHOCKA, Helena. Akropolita Jerzy. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 12.
- ↑ DI SILVIO, Giuseppe Mercati. ACROPOLITA, Giorgio. In: Enciclopedia Italiana . Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana fondata da Giovanni Treccani, . Dostupné online.
- ↑ a b c SAVVIDES, Alexios. AKROPOLITES, GEORGE. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides, Benjamin Hendrickx. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. (preložené z gréckeho originálu Εγκυτίλοπαιΰιχό Προσωπογραφικό Λεξικό Βυζαντινής Ιστορίας και Πολιτισμού). ISBN 978-2-503-52303-3. S. 116 – 117.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra. AKROPOLITÉS. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2006. ISBN 80-7335-066-1. S. 72.
- ↑ Akropolites 1. Georgios. In: Český slovník bohovědný. Díl 1. A – Bascape. Praha : Cyrillo-Methodějská knihtiskárna a Nakladatelství Václav Kotrba, 1912. S. 214.
- ↑ a b HOFFMANN, Lars Martin. Akropolites, Georgios. In: Encyclopedia of Medieval Chronicle. Ed. Graeme Dunphy. Vol. One: A – I. Leiden, Boston : Brill, 2010. S. 22 – 23.
Ďalšia literatúra
Primárne pramene
- Patrologia graeca. Vol. 140, p. 969 – 1220. Dostupné online.
- Georgii Acropolitae opera. Ed. Heisenberg, A. Lipsiae : In aedibus B. G. Teubneri, 1903. 2 zv. . Dostupné online.
Sekundárna a terciárna literatúra
- AKROPOLITES, GEORGE. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 10.
- Akropolites, George. In: NICOL, Donald. A Biographical Dictionary of The Byzantine Empire. London : Seaby, 1991. ISBN 1-85264-048-0. S. 2.
- George Acropolites In: Encyclopædia Britannica. Dostupné online.
- ŽAVORONKOV, P. I. GEORGIJ AKROPOLIT. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. XI. Georgij – Gomar. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2006. . Dostupné online. ISBN 5-89572-017-X. S. 46 – 47.
- SAVVIDES, Alexios. AKROPOLITES, GEORGE. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides, Benjamin Hendrickx. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. (preložené z gréckeho originálu Εγκυτίλοπαιΰιχό Προσωπογραφικό Λεξικό Βυζαντινής Ιστορίας και Πολιτισμού). ISBN 978-2-503-52303-3. S. 116 – 117.
- BAUTZ, Friedrich Wilhelm. AKROPOLITES, Georgios. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. 2., unveränderte Auflage. Band 1. Aalders – Faustus v. Byzanz. Herzberg : Verlag Traugott Bautz, 1990. ISBN 3-88309-013-1. S. 72.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk