Gajary – Posádka

Bratríci
	Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Kapušany – Veľké Kostoľany

Dátum	júl - august 1459
Miesto	Gajary, Záhorie
Výsledok	Porážka bratríkov

Dobytie fortifikácie Gajary - Posádka
	Súčasť bojov s bratríkmi / kondotiérmi v Uhorsku
Dátum	júl - august 1459
Miesto	Gajary, Záhorie
Výsledok	Porážka bratríkov
Protivníci
Bratríci	Cisárske vojsko, Rakúsko
Sila
neznáma	neznáma
Straty
niekoľko sto zabitých a zajatých / popravených	neznáme
	Historický portál

Gajary – Posádka^[1] je zaniknutá fortifikácia vybudovaná českými kondotiérmi (spájanými s bratríkmi) v katastri obce Gajary dobytá a zničená v lete roku 1459.

História

Fortifikáciu Posádka údajne postavil Pongrác II. zo Svätého Mikuláša v štyridsiatych rokoch 15. storočia, ktorý ako jeden zo siedmich kapitánov menovaných uhorskými stavmi na správu krajiny po smrti Vladislava Jagelovského v bitke pri Varne ovládal túto časť Uhorska, pričom napádal, lúpil a vymáhal dane od obyvateľov Moravského poľa. Pongrác II. postavil pevnosti na Dunaji oproti obci Fischamend a jednu nad Bratislavou, pri hrade Devín v mieste zvanom Winkel, kde rieka Morava ústi do Dunaja. Najväčšiu pevnosť však postavil na rieke Thaya (Dyje). Dve pevnosti postavil aj na rieke Morave. Jedna z nich však môže byť totožná s pevnosťou na mieste zvanom Winkel a druhá práve Posádka pri Gajaroch.^[1]

V roku 1457 obnovuje fortifikáciu český dobrodruh a bojovník Václav (Vaňko) z Rachmanova, ktorý začínal kariéru v Uhorsku v službách Pongráca, no od roku 1457 je v službách Ladislava Pohrobka poverený ochranou hranice. Vaňko obnovuje pevnosti na miestach, kde ich mal aj Pongrác II. – pevnosť na rieke Morava – Posádka pri Gajaroch a pevnosť pri ústi Moravy do Dunaja pod Devínom v mieste zvanom Winkel (tieto mali byť zničené samotným Pongrácom za finančné odškodné 4000 zlatých v roku 1448). Súčasťou Vaňkovho novobudovaného panstva sa čoskoro stali aj mestá Stupava a Malacky. Na svojom sídelnom hrade Najbachu (Kuchyňa ?) sa choval ako knieža s vojskom zloženým zo žoldnierov z Čiech, Moravy, Uhorska a Rakúska, s vlastným dvorom a hlavným jazykom tu bola čeština.^[2] Vaňkove výboje sa zameriavali na územie Marchfeldu, no dostal sa do vleklého konfliktu s Bratislavou kvôli vymáhaniu desiatkov z vína, ktorý započal ešte v roku 1451. Z tohto konfliktu pochádza jediný Vaňkov list datovaný na Posádke:

„	Psani vašemu jsem dobře srozuměl. Jakož píšete, žeby král Mathijáš králi českému na mie žaloval, že bych v zemi uherskéj překážel; i ovšem muož Jeho Milost žalovati, neb psáti, což ráči vedle vašeho lživého návodu, že vy Jeho Milost na to navádite, na mie lživě žalujíc. A vždy lžete jako zrádni psi, bychť já komu v uherskéj zemi neprávě překážel, než stoliko vám, a to dalibuch pravě i což činím a činiti budu, to proto, že mi nikdy nedržíte, což se mnú smluvíte. A to jistě vězte, stuoj to dlúho anebo krátko, že se nad vámi dalibuch pomstím pro tu neprávosť, kterúž vy nade mnú činíte. A mé hanby i škody, kterúž sem na Skalce mými dobrými lidmi vzal, vy jste toho najvětšie príčina, i s tiem samorostlým z K.......listina je v tejto časti poškodená.....genšpacharem (bratislavský župan Viliam Engerspach). A jakož píšete, že nejste tak lehcí, byšte byli jednak ...pokračovanie poškodenia.....jednak doluov jakožto tí ješto by sobě viec panuov hledali; jestli vy to činíte, tohoť ja nevím, než u kterého sem já pána, činímť vuoli jeho, dokudž sem v službě jeho. A králi Mathiášovi já sem se nikdy nepřikazoval, bych jeho služebníkem byl, než stoliko, že Jeho Milost žádal, bych dvořenínem jeho byl, a mě se toho učiniti nezdálo. Dan na Posádce, Vanek z Rachmanova.“	“
– Vanko z Rachmanova píše Bratislavčanom, že sa im pomstí za ich nepravdivé ohováranie u kráľa Mateja, napísaný v máji 1459 v češtine^[3], Magistrát mesta Bratislavy, zbierka listín a listov 3292 . . Dostupné online.

Zánik pevnosti

Nové lúpeže a plienenie Vaňkových oddielov v rakúskom pohraničí vyvolali hnev cisára Fridricha III. Na jar 1459 je situácia už vyostrená natoľko, že cisár pripravuje proti Vaňkovi trestnú výpravu, ktorá sa uskutoční najskôr v priebehu júla 1459 a zameria sa na zničenie dvoch pevností na rieke Morava, pričom ide najskôr o spomenutú pevnosť pri ústi rieky Morava do Dunaja v mieste zvanom Winkel pod hradom Devín a o pevnosť Posádka pri Gajaroch. Staré letopisy české o dobýjaní pevnosti Posádka hovoria o dobytí posádky rakúskou ľsťou a datujú ho na jar 1459 alebo 1458. Rakúšania poslali do pevnosti údajne sudy vína, vďaka čomu sa obrancovia spili do nemoty a zaspali, čo využili rakúske vojská na prepad. Ženy, starcov a deti nahádzali do vody a mužov zajali a odviedli do Viedne, kde ich obesili.

„	Léta božieho 1459 (vlastne 1458) stalo se u veliký čtvrtek (dňa 30. marca) že Wjdenštj Němci učinili lest proti Mladvaňkové posádce a vyslali tam dva draylinky vjna mimo tu posádku a tak tovaryši jeho i odegmú gim to vjno na posádku, tak že spili se tjm vjnenm, že leželi potom, gako mrtvj. A Němci Vjdenští připadnú k nim a šturmugi, a dobuduc gich, staré lidi a mladé a ženy do vody vmecj a ztopj, a ostatek gich zgjmacje, i ženú se s nimi do Vjdne, zvázavše ge. A potom ten pátek po velice noci udělavše před městem dvě šibenice velmi dlúze, i oběsili na gedné LXXV a na druhé LXX Čechuov.	“
– Staré letopisy české^[4]^:172, Letopis Matice Slovenskej^[5]^:7

Dokument^[6] podáva udalosti odlišne. Pod silou rakúskeho útoku sa pokúsilo mnoho ľudí z Posádky o útek skokom do vody a na člnoch, ktoré sa ale zrejme pod váhou unikajúcich obrancov potopili. Väčšina z unikajúcich sa preto utopila. Keď to uvidelo zvyšných 200 obrancov, radšej sa vzdali. Toto je pravdepodobne zánik pevnosti Posádka, ku ktorému došlo najskôr v priebehu júla až augusta 1459.^[1]^:176

Archeologický výskum

Fortifikácia bola objavená pri prácach Dolnomoravského vodného družstva v Malackách, ktoré danú lokalitu nachádzajúcu sa na ľavej strane rieky Moravy v katastri obce Gajary zlikvidovalo počas výstavby hrádze. Nálezy z lokality sa dostali do zbierok Slovenského národného múzea v rokoch 1929 až 1931. Prvým odborníkom skúmajúcim súbor predmetov bol pracovník SNM Belo Polla. Závery svojho bádania publikoval v zborníku SNM História.^[7] Nakoľko B. Polla danú lokalitu nemohol osobne preskúmať, odvodzoval všetky informácie o nej od Štefana Janšáka, ktorý nálezisko nachádzajúce sa na pieskovej dune zbežne skúmal ešte pred jej zničením a svoje závery porovnal so starším mapovaním z 18. a 19. storočia. Š. Janšák tu našiel v teréne dobre viditeľné pozostatky menšej obdĺžnikovitej fortifikácie, prirodzene využívajúcej vyvýšenie duny. Túto fortifikáciu nazval opevneným panským dvorcom. Podľa jeho informácii jedna jej strana využívala prirodzený tvar duny na pravej strane, kde sa nachádzal strmý svah zakončený tokom rieky Morava a zvyšné strany fortifikácie mali byť chránené 2 až 3 metre hlbokou priekopou. B. Polla sa teda držal záverov prieskumu Š. Janšáka a osídlenie Posádky datuje do druhej až tretej štvrtiny 15. storočia a jej zánik do obdobia po bitke pri Veľkých Kostoľanoch v roku 1467, ktorá ukončila pôsobenie bratríkov na území Uhorského kráľovstva. Podľa B. Pollu neexistujú staršie ani mladšie nálezy z lokality.^[1]^:163 Toto datovanie zániku lokality, ako vyplýva z historických prameňov, nie je úplne presné.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d PIREK, Michal. Lokalita Gajary – Posádka vo svetle historických prameňov. Zborník Slovenského národného múzea: Archeológia 27, 2017, roč. 111, s. 167. ISSN 1336-6637.
↑ PALACKÝ, František. Dejiny národu Českého w Čechách a w Moravě dle půwodních pramenûv IV.: Wěk Jiřího z Poděbrad, částka 1., od roku 1439 do roku 1457, čili do smrti krále Ladislawa.. Praha : Nákladem kníchkupce Bedřicha Tempského, 1857. S. 450.
↑ CHALOUPECKÝ, Václav. Středověké listy ze Slovenska. Sbírka listů a listin, psaných jazykem národním z let 1426-1490.. Bratislava – Praha : , 1937. S. 95-96.
↑ Staré letopisy české, Scriptorum Rerum Bohemicarum T. III. Pragae : , 1829.
↑ SASINEK, František Víťazoslav. Letopis Matice Slovenskej. Zväzok Ročník X. sväzok II.. Turč. Sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1873. Kapitola Slovanskí válečníci v Uhorsku XV.-XVII. storočia, XI. Václav z Rachmanova.
↑ OPPL, Ferdinand. Nachrichten aus dem mittelalterlichen Wien: Zeitgenossen berichten. Wien : Köln : Weimar : Böhlau : Böhlau Werlag, 1995. S. 164.
↑ POLLA, Belo. Pamiatky hmotnej kultúry 15. storočia z Posádky pri Gajaroch. Zborník Slovenského národného múzea: História, 1962, roč. 56, s. 139.

Externé odkazy

Posádka na mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Pirek-1] PIREK, Michal. Lokalita Gajary – Posádka vo svetle historických prameňov. Zborník Slovenského národného múzea: Archeológia 27, 2017, roč. 111, s. 167. ISSN 1336-6637.

[2] PALACKÝ, František. Dejiny národu Českého w Čechách a w Moravě dle půwodních pramenûv IV.: Wěk Jiřího z Poděbrad, částka 1., od roku 1439 do roku 1457, čili do smrti krále Ladislawa.. Praha : Nákladem kníchkupce Bedřicha Tempského, 1857. S. 450.

[3] CHALOUPECKÝ, Václav. Středověké listy ze Slovenska. Sbírka listů a listin, psaných jazykem národním z let 1426-1490.. Bratislava – Praha : , 1937. S. 95-96.

[SLČ-4] Staré letopisy české, Scriptorum Rerum Bohemicarum T. III. Pragae : , 1829.

[LMS-5] SASINEK, František Víťazoslav. Letopis Matice Slovenskej. Zväzok Ročník X. sväzok II.. Turč. Sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1873. Kapitola Slovanskí válečníci v Uhorsku XV.-XVII. storočia, XI. Václav z Rachmanova.

[6] OPPL, Ferdinand. Nachrichten aus dem mittelalterlichen Wien: Zeitgenossen berichten. Wien : Köln : Weimar : Böhlau : Böhlau Werlag, 1995. S. 164.

[7] POLLA, Belo. Pamiatky hmotnej kultúry 15. storočia z Posádky pri Gajaroch. Zborník Slovenského národného múzea: História, 1962, roč. 56, s. 139.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]