A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Friedrich Nietzsche | |
Západná filozofia Filozofia 19. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Friedrich Wilhelm Nietzsche |
Narodenie | 15. október 1844 Röcken, Nemecko |
Úmrtie | 25. august 1900 (55 rokov) Weimar, Nemecko |
Dielo | |
Škola/tradícia | weimarský klasicizmus; predchodca kontinentálnej filozofie, existencializmu, postmodernizmu, postštrukturalizmu, psychoanalýzy |
Oblasť záujmu | estetika, etika, ontológia, filozofia dejín, psychológia, axiológia |
Význačné myšlienky | Apolónske a dionýzovské, Boh je mŕtvy, večný návrat, inštinkt stáda, nadčlovek, perspektivizmus, vôľa k moci |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Friedrich Nietzsche (plné texty diel autora) |
Friedrich Nietzsche (multimediálne súbory na commons) | |
Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Význam
Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životu nepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života. [1]
Bol profesor na univerzite v Bazileji, kde spoznal Richarda Wagnera.
Životopis
Narodil sa v rodine luteránskeho farára, ktorý však nebol v postavení protagonistu rodiny a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý Nemec vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal úplavicu a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. 3. januára 1889 v Turíne sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu. Po zvyšok života bol duševne chorý (pravdepodobne vaskulárna demencia a maniodepresia). V rokoch 1898 až 1899 utrpel minimálne dve mŕtvice, kvôli ktorým čiastočne ochromel, nedokázal chodiť ani rozprávať. V strede augusta roku 1900 dostal zápal pľúc a v noci z 24. na 25. augusta mal ďalšiu mŕtvicu, na ktorú neskôr v ten deň zomiera.
Filozofia
Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.
- Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
- Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je Darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
- Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathustra.
Základné tematické okruhy jeho filozofie:
- vôľa k moci
- nadčlovek
- prehodnotenie všetkých hodnôt
- nihilizmus
Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.
Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.
- Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
- Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”
Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.
Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.
Zneužitie
Diela boli zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a „vyšľachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry Elisabeth, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšľaných k publikácii Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.
Diela
- Zrodenie tragédie z ducha hudby (Die Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872
- Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen) - 1876
- Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches) - 1880
- Ranné zore (Morgenröthe) - 1881
- Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft) - 1882
- Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra) - 1885
- Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse) - 1886
- Genealógia morálky (Zur Genealogie der Moral) - 1887
- Súmrak modiel (Gotzen Dammerung) - 1888
- Antikrist (Der Antichrist) - 1888
- Nietzsche contra Wagner - 1888
- Ecce homo - 1888
Pokus o autobiografiu.
- Vôľa k moci (Wille zur Macht) - 1901
Výber poznámok autora po jeho smrti, vybraté jeho sestrou Elisabeth. Ich autenticita je v mnohom sporná. Zneužité k propagovaniu nacizmu.
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Nietzsche
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Friedrich Nietzsche
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Nietzsche Society (po anglicky)
- Nietzsche Channel (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Einstein
Albert Schweitzer
Albert Veľký
Alexander Gottlieb Baumgarten
Alexander Pfänder
Alfred Schmidt
Alwin Diemer
Anagarika Govinda
Andreas Rüdiger
Angelus Silesius
Anselm Grün
Anton Neuhäusler
Arnold Gehlen
Arthur Schopenhauer
August Bebel
August Wilhelm Schlegel
Axel Honneth
Bruno Bauch
Bruno Bauer
Carl Amery
Carl Gustav Carus
Carl von Clausewitz
Christian August Crusius
Christoph von Sigwart
David Hilbert
Dieter Henrich
Dietrich Teodor z Freibergu
Edgar Bauer
Edmund Husserl
Eduard Bernstein
Eduard Spranger
Eduard von Hartmann
Emanuel Lasker
Erich Fromm
Erich Rothacker
Ernst Bloch
Ernst Cassirer
Ernst Kretschmer
Ernst R. Sandvoss
Ernst von Aster
Eugen Drewermann
Eugen Fink
František Harer
Franz Mehring
Franz Rosenzweig
Franz Xaver von Baader
Friedrich Eduard Beneke
Friedrich Engels
Friedrich Heinrich Jacobi
Friedrich Nietzsche
Friedrich Paulsen
Friedrich Schiller
Friedrich Schleiermacher
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Mauthner
Günter Altner
Günther Anders
Gabriel Biel
Georgi Schischkoff
Georg Andreas Gabler
Georg Anton Friedrich Ast
Georg Ferdinand Cantor
Georg Forster
Georg Hermes
Georg Klaus
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Gerd Brand
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Söhngen
Gottlob Frege
Gustav Theodor Fechner
Hannah Arendtová
Hans-Georg Gadamer
Hans Albert
Hans Blumenberg
Hans Driesch
Hans Reichenbach
Hedwiga Conrad-Martiusová
Heinrich Cornelius Agrippa
Heinrich Rickert
Heinrich Rombach
Heinrich Schmidt
Helmuth Plessner
Helmut Kuhn
Helmut von Glasenapp
Herbert Marcuse
Hermann Cohen
Hermann Diels
Hermann Ebbinghaus
Hermann Lübbe
Hermann Samuel Reimarus
Herman Friedrich Wilhelm Hinrichs
Herman Nohl
Heymann Steinthal
Hildegarda z Bingenu
Horst Matthai Quelle
Hugo Dingler
Hugo zo Svätého Viktora
Immanuel Hermann Fichte
Immanuel Kant
Jürgen Habermas
Jürgen Mittelstraß
Jakob Böhme
Joachim Ritter
Johannes Althusius
Johannes Clauberg
Johannes Micraelius
Johann August Ernesti
Johann Bernhard Basedow
Johann Christoph Adelung
Johann Friedrich Herbart
Johann Georg Hamann
Johann Gottfried von Herder
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gustav Droysen
Johann Heinrich Alsted
Johann Heinrich Lambert
Johann Valentin Andreae
Johann Wilhelm Ritter
Johann Wolfgang von Goethe
Josef Derbolav
Josef Dietzgen
Josef Petzoldt
Josef Pieper
Karl Albert
Karl Christian Friedrich Krause
Karl Eugen Dühring
Karl Friedrich Göschel
Karl Jaspers
Karl Lamprecht
Karl Marx
Karl Otto Apel
Karl Rahner
Karl Wilhelm Friedrich von Schlegel
Klaus Hartmann
Lorenz von Stein
Ludger Oeing-Hanhoff
Ludwig Andreas Feuerbach
Ludwig Büchner
Ludwig Landgrebe
Majster Eckhart
Manfred Frank
Martin Heidegger
Max Bense
Max Dessoir
Max Horkheimer
Max Jacob Friedländer
Max Scheler
Menyhért Palágyi
Michael Landmann
Mikuláš Kuzánsky
Moses Hess
Moses Mendelssohn
Nicolai Hartmann
Niklas Luhmann
Novalis
Odo Marquard
Oskar Becker
Oskar Negt
Oswald Schwemmer
Oswald Spengler
Otto Friedrich Bollnow
Otto Liebmann
Paul Lorenzen
Paul Ludwig Landsberg
Paul Natorp
Peter Antes
Peter Sloterdijk
Philipp Melanchthon
Ralf Dahrendorf
Richard Dedekind
Robert Spaemann
Romano Guardini
Rudolf Boehm
Rudolf Bultmann
Rudolf Carnap
Rudolf Eucken
Rudolf Hermann Lotze
Rudolf Pannwitz
Rudolf Stammler
Rudolf Steiner
Rudolph Berlinger
Rudolph Goclenius
Salomon Maimon
Theodor Litt
Theodor Wiesengrund Adorno
Thomas Abbt
Walter Biemel
Walter Dubislav
Wilhelm Dilthey
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Nestle
Wilhelm Schapp
Wilhelm von Humboldt
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk