A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
František Borgia Kéri | |
uhorský fyzik a astronóm | |
Narodenie | 10. október 1702 Kenézlő, Maďarsko |
---|---|
Úmrtie | 1. december 1768 (66 rokov) Trnava, Slovensko |
František Borgia Kéri (* 10. október 1702, Kenézlő (v Sabolčskej stolici) ? – † 1. december 1768, Trnava) bol fyzik, astronóm, historik a člen jezuitského rádu. V 50. a 60. rokoch 18. storočia zastával funkciu rektora na univerzitách v Trnave a Košiciach a prefekta trnavského jezuitského seminára. Podieľal sa aj na založení a vybudovaní astronomického observatória v Trnave.
Štúdiá a profesionálna kariéra
21. októbra 1719 vstúpil v Trenčíne do noviciátu jezuitského rádu. V rokoch 1723 – 1725 študoval filozofiu v Grazi a v období 1730 – 1733 teológiu v Trnave. Záverečné rehoľné sľuby zložil v Trnave 2. februára 1737.[1] Ako učiteľ-jezuita pôsobil na viacerých školách a funkciách v Skalici, vo Viedni a Budíne, vrátane univerzít v Košiciach a Trnave.[2] Na Trnavskej univerzite dva razy (v rokoch 1752 – 1756 a 1759 – 1763) pôsobil ako rektor.[3] Na Košickej univerzite bol rektor v období rokov 1756 – 1759. V rokoch 1764 – 1768 bol prefektom seminára v Trnave.[1]
Kéri sa venoval astronómii už v 30. rokoch 18. storočia, teda ešte pred postavením trnavského univerzitného observatória. Astronómii na Trnavskej univerzite sa venovali pred ním najmä Ján Misch a Martin Sentiváni.[2] Predovšetkým Kériho zásluhou sa podarilo v rokoch 1753 – 1756, (kedy pôsobil ako rektor univerzity) vybudovať v Trnave astronomické observatórium.[pozn. 1] Skúsenosti pre výstavbu takéhoto zariadenia získal pri svojej ceste do Ríma v 30. rokoch 18. storočia, keď navštívil niekoľko moderných európskych observatórií. Astronomické prístroje pre trnavské observatórium konštruoval sám. Išlo najmä o súčiastky do ďalekohľadov (napr. disky do dutých zrkadiel, brúsenie zrkadiel), ale aj samotné ďalekohľady. Kéri sám navrhoval spôsob brúsenia dutého zrkadla a pokusmi zisťoval najvhodnejší typ zliatiny pre svoje prístroje.[6] Viaceré z týchto prístrojov vyvolali kladný ohlas aj v zahraničí. Medzi astronómov, ktorí sa o nich pochvalne vyjadrovali, patrí aj Francúz Jacques Cassini.[2] Kéri bol učiteľ prvej modernej generácie fyzikov – Andreja Jaslinského, Antona Revického, Jána Ivančiča, Andreja Adányiho a iných. Okrem prírodných vied sa venoval aj štúdiu byzantských a osmanských dejín.[7]
Prírodnofilozofické názory
František Borgia Kéri je autor viacerých filozoficko-fyzikálnych aj astronomických diel, v ktorých konfrontoval prírodnú filozofiu Descarta a Newtona. Po filozofickej stránke sa prikláňal viac k Descartovi. Samotná analýza a konfrontácia názorov týchto učencov bola v tej dobe priekopnícka, a práve tým prispel Kéri k prekonaniu scholastických interpretácií.[2] V šesťdesiatych rokoch prijal Kéri ako jediný v celom Uhorsku bezvýhradne názory Isaaca Newtona v oblasti dynamiky a jej aplikácie na nebeskú mechaniku.[6]
Diela
- 1730 – Panegyricus S. Ignatio
- 1731 – Immaculata Deiparae Conceptio oppugnata
- 1733 – Tabulae Triplices ad horologia omnis generis construenda et solis motu coequanda (pravdepodobné autorstvo)[6]
- 1736 – Dissertatio astronomica de cometa viso 1729 et 1730 (nezachované dielo)[5]
- 1738 – 1742 – Epitome Historiae Byzantinae seu Imperatorum Orientis e compluribus graecis praesertim concinnata a Constantino M. ad Constantinum ultimum et expugnatam per Turcas Constantinopolim
- 1744 – Epistolae S. Augustini ad S. Hieronymum et hujus Responsoriae cum longa Introductione
- 1749 – Epitome Historiae Byzantinae Continuatio, seu Imperatores Ottomanici a capta Constantinopoli cum Epitome Principum Turcarum
- 1752 – Dissertatio physica de corpore generatim deque opposito eidem vacuo
- 1753 – Dissertatio physica de motu corporum
- 1754 – Dissertatio physica de causis motuum in corporibus
- 1756 – Dissertatio de luce eiusque proprietatibus
Poznámky
- ↑ V literatúre[4] sa ako zakladatelia bežne uvádzajú Maximilián Hell a František Weiss, podľa novších výskumov[5] je zakladateľom práve František Borgia Kéri.
Referencie
- ↑ a b Szilas 2001, s. 2190
- ↑ a b c d Mat.SAVBa.sk: Pamätník slovenských matematikov: František Borgia Kéri
- ↑ Žažová 2010, s. 252
- ↑ Zemplénová 1974, s. 376
- ↑ a b Žažová 2010, s. 253
- ↑ a b c Druga 2006, s. 145
- ↑ Bodnár a kol. 1987, s. 149
Literatúra
- Bodnár, Ján; Burica, Milan; Hajko, Dalimír; Marsina, Richard; Münz, Teodor; Oravcová, Marianna; Palovičová, Terézia; Sopko, Július; a kol. (1987), Dejiny filozofického myslenia na Slovensku, 1 (1. vyd.), Bratislava: Veda
- Druga, Ladislav (2006), Dejiny astronómie a Slovensko, Hurbanovo: Slovenská ústredná hvezdáreň, ISBN 80-85221-53-5
- Societas Jesu (1855), Scriptores Provinciae Austriacae Societatis Jesu: collectionis scriptores ejusdem societatis universae, Tomus primus, Viennae: Typis congregationis mechitharisticae
- Szilas, László (2001), „Kéri, Borgia Ferenc“, in O'Neill, Charles E.; Domínguez, Joaquín María, Diccionario histórico de la Compañía de Jesús: biográfico-temático, 3, Madrid: Universidad Pontificia De Comillas, ISBN 84-8468-039-8
- Zemplénová, Jolana M. (1974), Dejiny fyziky na Slovensku do polovice 19. storočia, Bratislava: Veda
- Žažová, Henrieta (2010), „Observatórium“, in Šimončič, Jozef; Hološová, Alžbeta, Dejiny Trnavskej Univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010, Trnava: Trnavská univerzita, str. 251 – 263, ISBN 978-80-8082-353-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudmila Pajdušáková
Adam Abrahám
Alexej Duchoň
Alojz Cvacho
Anton Hajduk
Dávid Fröhlich
Daniel Matej Kmeť
Daniel Očenáš
Eduard Pittich
Elemír Csere
František Borgia Kéri
František Dojčák
František Longauer
František Weiss
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk